- Na Slovensku bude zrejme opäť schválená banková daň
- Čo to vlastne je a ako sa dotkne peňaženiek Slovákov?
Vláda Roberta Fica pripravuje novú bankovú daň. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa to môže dotknúť bežných obyvateľov, a čo od bankovej dane môžeme očakávať.
Banky mali počas posledných rokov rekordné zisky a tak je otázkou, či ich zdaniť a zvýšiť tak príjmy štátneho rozpočtu. Štátne financie sú napäté predovšetkým v súvislosti so zvyšovaním výdavkov na rôzne sociálne benefity.
Proti nedostatku peňazí využijú bankovú daň
Historicky s týmto odvodom prišla prvýkrát vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2011, kedy sa krajina vysporiadavala s dopadmi ekonomickej krízy. Bankovú daň zaviedla aj tretia vláda Roberta Fica. Neskôr však bola zrušená.
Jej problém spočíva v tom, že sa nepočíta zo zisku. Do roku 2020 bola vo výške 0,4 % z pasív bankových spoločností. Nebolo teda zdanené to, že sa im viac ekonomicky darí. Takáto forma zdanenia sa neviaže priamo na ekonomické aktivity a nereflektuje to, či sa bankám na trhu naozaj darí alebo nie.
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) získala dôveru Národnej rady (NR) SR, poslanci odsúhlasili jej programové vyhlásenie.https://t.co/Ga7Osucauvhttps://t.co/AThNsTVgFC
— TASR (@TasrNews) November 21, 2023
V programovom vyhlásení vlády na aktuálne volebné obdobie je banková daň uvedená nasledovne: „Vláda navrhne zaviesť bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií v rámci ekonomiky a zabezpečiť, aby sa spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu.”
Ako to ovplyvní životy bežných občanov
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov zavedenia bankovej dane na klientov finančných inštitúcií. Takýto prísľub však už bol daný napríklad pri zvýšení dane z neživotného poistenia a nebol dodržaný. Ceny produktov sa vtedy zvýšili o 8 % v súlade so zvyšovaním dane.
Vláda zároveň chce zasiahnuť do bankového sektora aj iným spôsobom. Z pohľadu Slovákov, ktorým sa už zvýšila alebo v krátkej dobe zvýši splátka úveru, je to pozitívne.
Vládny návrh bude obsahovať riešenia na zníženie úrokového zaťaženia ľudí s úvermi na bývanie. Má predísť tomu, aby prudké zvyšovanie trhových úrokových sadzieb úverov na bývanie spôsobovalo rodinám problémy, teda aby v konečnom dôsledku existenčne neohrozovalo ich životnú úroveň.
Robert Fico sa so svojou vládou zaviazali presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov. Ich cieľom je reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb a pretaviť výnosy z nich na financovanie adresných verejných politík. Takýto zámer je uvedený v programovom vyhlásení vlády. Ide o pomerne všeobecné konštatovanie.
Koalícia sa na štvrtkovom rokovaní koaličnej rady dohodla na návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2024. Vo vyhlásení pre médiá o tom informoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). #VládaSR #rozpočet https://t.co/Hmzr3eQDsA
— Epoch Times Slovensko (@EpochSlovensko) December 1, 2023
Dá sa však uvažovať v súčasných reáliách, že navýšené príjmy štátneho rozpočtu o bankovú daň budú slúžiť napríklad na zabezpečenie financovania tzv. trinásteho dôchodku. Ten je v pláne od roku 2024. Finančné zaťaženie štátneho rozpočtu je potrebné nahradiť inými príjmami. Pomalý rast ekonomiky totiž nedáva priestor na nové výdavky priamo formou rastu príjmov štátu.
Ďalšie informácie o plánoch sa dozvieme už zo samotného návrhu rozpočtu na rok 2024, ktorý je aktuálne schválený vládou. Neprešiel však ešte rokovaním v Národnej rade Slovenskej republiky, kde má dá konečnú podobu a napovie nám, čo z týchto plánov sa bude realizovať už v nasledujúcom roku.
Mohlo by vás zaujať: Viac ako milión Slovákov čaká veľká zmena. Za teplo budeme platiť po novom
