- Viac ako polovica Slovákov 25 – 34 rokov býva s rodičmi.
- Väčšina mladých očakáva bývanie od rodičov, súhlasí len 40 %.
- Spoločné bývanie funguje, keď znamená reálnu pomoc, nie pohodlie.
Keď spoločná domácnosť znamená pomoc, nie pohodlie
Nie každé spolužitie s rodičmi vzniká z pohodlnosti. Niekedy rozhodujú zdravotné či rodinné dôvody.
Táňa (33) býva s mamou, ktorá zápasí s počiatočnou formou Alzheimerovej choroby. Mama by samostatné bývanie už nezvládla. Väčšinu nákladov domácnosti platí dcéra. K nim sa chystá nasťahovať aj partner.
Táňa vníma situáciu ako prirodzenú výmenu rolí. Mama ju vychovala ako slobodná matka, teraz chce ona zabezpečiť mame dôstojné zázemie. Z budúcnosti má zároveň strach. Obáva sa momentu, keď bude mama potrebovať celodennú starostlivosť.
Psychologička zdôrazňuje, že spoločné bývanie má zmysel vtedy, keď deti rodičom reálne pomáhajú. Ak však dospelé dieťa zostáva doma iba preto, že sa nechce pohnúť z komfortu, situácia prestáva fungovať pre obe strany.
Mama hotel ako nutnosť. Zdroj: shutterstock.com/Inside Creative House
Prebieha zaujímavá súťaž s Fumbi, kde môžete vyhrať 1 200 eur rozdelených ako 100 eur každý mesiac po celý rok. Jednoduchá účasť cez registráciu, prvý vklad a zadanie kódu KRYPTONAROK – odkaz nájdete tu.
Peniaze, bývanie a očakávania
Prieskum UNIQA ukazuje výrazné napätie v očakávaniach. Mladí často počítajú s rodičovskou pomocou pri bývaní, no taký scenár neplánuje veľká časť rodičov.
Generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran pripomína, že Slováci vnímajú vlastné bývanie ako jednu z najdôležitejších životných mét. Zároveň ide o najväčšiu finančnú investíciu v živote.
Mnohí mladí dnes podľa neho viac sporia a investujú, ale vysoké ceny nehnuteľností aj tak odsúvajú ich sny o samostatnom bývaní. Havran zdôrazňuje, že osamostatnenie neznamená iba zbalený kufor a odchod z detskej izby.
Dôležité spočíva v nastavení systému – pravidelné sporenie a investovanie už v dvadsiatke prináša v tridsiatke slobodu voľby.
