- 76 % Európanov platí účty načas, dôvera rastie.
- Generácia Z najčastejšie mešká s účtami a žije v dlhoch.
- Rozdiel medzi finančne odolnými a zraniteľnými Európanmi sa ďalej prehlbuje.
Menej impulzívnych nákupov a viac dôvery v umelú inteligenciu
Správa sleduje aj to, ako technológie ovplyvňujú správanie pri míňaní. Európania sa postupne prestávajú báť umelej inteligencie a zároveň pribrzdili impulzívne nákupy.
Strach z toho, že generatívna AI zoberie ľuďom prácu, pociťuje len 18 % respondentov. Až 32 % sa neobáva o bezpečnosť svojich dát v súvislosti s AI, pričom v roku 2024 to uvádzalo len 19 %. Postupne sa tak mení atmosféra od paniky k opatrnému prijatiu.
Zároveň ľudia menej podliehajú rýchlym klikom v e-shopoch. Len 30 % spotrebiteľov tvrdí, že nakupuje spontánnejšie než pred dvoma rokmi. V roku 2024 to priznalo 45 %.
Silnie aj odpor voči tlaku sociálnych sietí. Sedem z desiatich Európanov verí, že sociálne siete vytvárajú nereálne predstavy o životnej úrovni. Impulzívne nákupy len na základe reklamy na sociálnych sieťach robí 25 % opýtaných, pred rokom 2024 to bolo 40 %.
Prebieha zaujímavá súťaž s Fumbi, kde môžete vyhrať 1 200 eur rozdelených ako 100 eur každý mesiac po celý rok. Jednoduchá účasť cez registráciu, prvý vklad a zadanie kódu KRYPTONAROK – odkaz nájdete tu.
Ekonomika sa postupne stabilizuje, ale rozdiely medzi ľuďmi rastú
Intrum upozorňuje, že pracovné trhy v Európe stále pôsobia pomerne silno. Zamestnanosť v eurozóne dosahuje historicky vysokú úroveň. Do práce nastupuje viac žien, starších ľudí aj migrantov. Rast zamestnanosti však spomaľuje a v niektorých štátoch už nezamestnanosť rastie.
Európska centrálna banka aj švédska Riksbank znížili úrokové sadzby, pretože inflácia sa priblížila k 2 % cieľu. Na druhej strane krajiny ako Spojené kráľovstvo, Nórsko či Maďarsko stále držia vysoké úroky, keďže zápasia s vyššou infláciou. To zvyšuje splátky úverov a tlačí na rozpočty domácností.
Priemerné čísla vyzerajú lepšie, no rozdiely v rámci populácie rastú. Až 94 % vysoko príjmových respondentov verí, že všetky účty zaplatí načas. Medzi nízkopríjmovými domácnosťami má rovnaký pocit istoty len 62 %. Pri nečakanom výdavku 400 eur sa rozdiel ešte prehĺbi – zvládne ho 90 % bohatších a len 52 % chudobnejších.
Ďalší varovný signál prináša vývoj pri omeškaných platbách. V roku 2024 opisovalo meškanie s účtami ako pravidelný problém 25 % dlžníkov. V roku 2025 tento podiel vyskočil na 55 %. Čoraz viac ľudí nečelí jednorazovej kríze, ale dlhodobej finančnej slabosti.















