Tunel Višňové prekvapí výbavou. Tá rozhoduje v krízových chvíľach

  • Tunel Višňové je najdlhší a technologicky najnáročnejší na Slovensku.
  • Systém z 386 kamier odhalí problém skôr než vodič.
  • Bezpečnosť v tuneli podporuje 84 ventilátorov a 120 SOS kabín.
Ekonomika Tunel Višňové prekvapí výbavou
Tunel Višňové prekvapí výbavou. Zdroj: shutterstock.com/Sasa Dzambic Photography

Tunel Višňové väčšina vodičov vníma najmä ako riešenie zápch pod Strečnom. V skutočnosti je to však najdlhší tunel na Slovensku aj jedným z technologicky najkomplexnejších dopravných objektov v krajine.

Pýtali sme sa preto Igora Jamnického, riaditeľa úseku dopravných technológií zo skupiny PPA Controll, spoločnosti, ktorá tunel vybavila technológiami, čo všetko sa v ňom nachádza a ako tieto systémy fungujú v praxi.

Tunel Višňové má  7 445 metrov

Už samotná dĺžka robí z tunela mimoriadne citlivý dopravný priestor. V takomto prostredí nestačí len osvetlenie a dopravné značky. Ak sa niečo pokazí, rozhodujú sekundy. Aj preto je tunel napojený na technológie, ktoré fungujú nonstop a vyhodnocujú situáciu počas celej prevádzky. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je jeho význam nielen v bezpečnosti, ale aj v tom, že má odbremeniť dopravu na dlhodobo preťaženom úseku pod Strečnom.

V tuneli je 386 kamier. Ide je plnohodnotný dohľad nad každým dôležitým úsekom. Kamery nesledujú len autá. Monitorujú aj technologické priestory a pohyb v oboch tunelových rúrach. Operátori tak vedia v reálnom čase vidieť, čo sa v tuneli deje a kde presne vznikol problém.

Pre vodiča to znamená jednoduchú vec: ak sa niečo stane, systém nepozerá inam.

Problém vie odhaliť skôr, než ho zbadá človek

Toto je na Višňovom možno najzaujímavejšie. Obraz z kamier sa len nesleduje. Aj sa analyzuje.  Ako vysvetlil Igor Jamnický zo skupiny PPA Controll:

Obraz získaný z kamier sa analyzuje aj systémom AID, ktorý dokáže identifikovať mimoriadne udalosti v doprave, ako napríklad vozidlo v protismere, stojace vozidlo, chodci, kolóna, zadymenie a podobne.

Presne v tomto momente tunel nepôsobí ako pasívna stavba, ale ako priestor, ktorý si premávku priebežne stráži sám.

Svetlá v tuneli Višňové sú nastavené tak, aby oči nedostali šok. Veľa vodičov si to ani neuvedomí, ale práve prvé sekundy po vjazde do tunela vedia byť kritické. Ideš z denného svetla do uzavretého priestoru a oči si musia zvyknúť. Vo Višňovom preto nie je osvetlenie nastavené len tak, aby bolo vidno. LED svetlá v akomodačných zónach pomáhajú tomu, aby bol prechod plynulejší a vodič po vjazde nestratil orientáciu. Je to nenápadná vec, ale presne tie bývajú pri bezpečnosti najdôležitejšie.

Tunel disponuje moderným zariadením

Tunel disponuje moderným zariadením. Zdroj: shutterstock.com/Andrzej Puchta

Tunel Višňové má 84 ventilátorov

Tunel nie je len o tom, čo vidíš. Veľká téma je aj to, čo dýchaš. Vo Višňovom je 84 axiálnych ventilátorov. Počas bežnej prevádzky reagujú na kvalitu vzduchu. Ak by prišiel incident alebo požiar, celý systém sa prepína do iného režimu.

Práve dym je v tunelovom priestore jeden z najväčších problémov. Preto je ventilácia jedna z kľúčových technológií, hoci si ju väčšina ľudí všíma najmenej.

Tunel vie komunikovať s vodičmi. Ak sa v tuneli niečo deje, nekomunikuje len cez značky nad cestou. Operátori vedia vodičov upozorniť aj cez tunelový rozhlas alebo autorádio. To je dôležité najmä v situácii, keď človek v strese nemusí správne vyhodnotiť, čo sa deje pred ním. Zvuková informácia je v takej chvíli často rýchlejšia než čítanie značiek.

Samozrejmosťou sú aj premenné dopravné značky, ktoré vedia v priebehu sekúnd znížiť rýchlosť, zavrieť pruh alebo zastaviť prejazd.

Vo Višňovom je spolu 120 SOS kabín, po 60 v každej rúre. Rozmiestnené sú každých 150 metrov. Ak sa stane nehoda, porucha alebo iný problém, vodič sa cez ne vie okamžite spojiť s operátorom. V krízovej situácii je priame spojenie stále jedna z najpraktickejších vecí, ktoré môžeš mať.Višňové nie je len skratka. Je to priestor, kde technológia rieši sekundy.

Karina Daráková
darakova@kryptomagazin.sk

Pochádzam spod Tatier a vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti som pôsobila v Novom Čase a Startitupe.

Najčítanejšie