- Inflácia naďalej oslabuje kúpnu schopnosť obyvateľstva a znižuje úspory.
- Energetická kríza komplikuje priemyselnú výrobu a zvyšuje náklady firiem.
- Slabnúca konkurencieschopnosť firiem brzdí hospodársky rast eurozóny.
2. Slabnúca konkurencieschopnosť
V dôsledku rastúcich nákladov na výrobu a znižujúcej sa produktivity eurozóna stráca konkurencieschopnosť voči iným svetovým ekonomikám. Mnohé podniky presúvajú výrobu mimo EÚ, kde sú náklady priaznivejšie. Inovácie a technologický pokrok zaostávajú za USA a Čínou, čo spôsobuje pokles atraktivity regiónu pre investorov. Okrem toho podnikateľské prostredie v eurozóne trpí rastúcou reguláciou a pomalými rozhodovacími procesmi, čo brzdí rozvoj nových technológií a modernizáciu priemyslu.
Zvyšovanie byrokracie a pomalé implementovanie reforiem ešte viac zhoršuje situáciu. Firmy čelia rastúcim nákladom na pracovnú silu, čo ich tlačí do konkurencieschopného znevýhodnenia oproti globálnym hráčom. Bez rozhodných krokov na podporu priemyslu, digitalizácie a výskumu môže eurozóna stratiť svoj vplyv na svetových trhoch.
Rast HDP v eurozóne. Zdroj: Trading Economics
Ak nebude schopná rýchlo reagovať na meniace sa podmienky, jej hospodársky rast sa spomalí a nezamestnanosť porastie. Krajiny EÚ preto musia podporovať inovácie, znižovať administratívne prekážky a investovať do vzdelávania pracovnej sily, aby si udržali konkurencieschopnosť voči svetovým ekonomikám. Pred touto skutočnosťou nedávno varovala aj šéfka ECB.
