- Inflácia naďalej oslabuje kúpnu schopnosť obyvateľstva a znižuje úspory.
- Energetická kríza komplikuje priemyselnú výrobu a zvyšuje náklady firiem.
- Slabnúca konkurencieschopnosť firiem brzdí hospodársky rast eurozóny.
1. Inflácia a strata kúpyschopnosti
Eurozóna aj v roku 2025 čelí inflácii, ktorá oslabuje domáce trhy a znižuje životnú úroveň. Ceny potravín, energií a služieb môžu pokračovať v raste, čo negatívne ovplyvňuje kúpnu schopnosť obyvateľstva. Firmy sa snažia prispôsobiť situácii, no vysoké náklady na vstupy vedú k zdražovaniu produktov a služieb. Domácnosti preto obmedzujú svoje výdavky, čo má negatívny dopad na hospodársky rast a dôveru spotrebiteľov.
Európska centrálna banka (ECB) prijala viaceré opatrenia na znižovanie inflácie. Efekt je ale zatiaľ obmedzený, pretože vonkajšie faktory, ako vysoké ceny energií a nestabilita dodávateľských reťazcov, stále ovplyvňujú trh, a to aj napriek tomu, že inflácia sa už výrazne spomalila, ukazujú údaje TradingEconomics.

Inflácia v eurozóne znovu stúpa. Zdroj: Trading Economics
Kľúčové ekonomiky eurozóny, ako Nemecko a Francúzsko, hľadajú alternatívne riešenia na podporu hospodárstva, no rýchle zlepšenie situácie nie je pravdepodobné. Pokračujúca, aj keď len mierna inflácia, môže viesť k ďalším sociálnym nepokojom a narušeniu stability spoločnosti.