- Veľké firmy očakávajú ročné náklady v státisícoch až miliónoch eur.
- Experti však upozorňujú na závažné nedostatky v zákone.
- Ako sa dá vyhnúť transakčnej dani?
Zákon obsahuje aj niekoľko výnimiek. Daň sa nebude vzťahovať na štátne organizácie, cirkvi, neziskové organizácie či výskumné inštitúcie. Za vydanie platobnej karty budú musieť podnikatelia zaplatiť ročný poplatok 2 eurá, samotné platby kartou však zdaňované nebudú.
Odborníci sa zhodujú, že nejasné formulácie v zákone môžu spôsobiť problémy pri jeho praktickom uplatňovaní. „Je pravdepodobné, že zákonodarca nezamýšľal vytvoriť takéto možnosti na vyhnutie sa dani,” dodáva Murgašová. Situácia si podľa nej vyžiada ďalšie legislatívne úpravy ešte pred účinnosťou zákona.
Aké hrozby prinesie transakčná daň?
Existujú obavy, že nová daň môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky. Najmä menší podnikatelia by mohli začať vo väčšej miere využívať hotovostné platby. Väčšie spoločnosti už zvažujú rôzne stratégie, ako minimalizovať dopad dane, vrátane možnosti presunu časti podnikania do zahraničia.
Daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton upozorňuje na viaceré riziká spojené so zavedením dane z finančných transakcií. Podľa jej vyjadrenia by táto daň mohla viesť nielen k nárastu šedej ekonomiky, ale aj k zvýšeniu nezamestnanosti.
Hallová zdôrazňuje, že nová daň by mohla mať negatívny dopad na celkový stav verejných financií. „Keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod navyše znižovať počet zamestnancov,” vysvetľuje odborníčka. Zároveň varuje, že táto daň by mohla odradiť potenciálnych investorov od vstupu na slovenský trh a existujúce firmy by mohla motivovať k odchodu zo Slovenska.
Podľa rakúskeho experta by mala šedá ekonomika na Slovensku v roku 2025 dosiahnuť úroveň 14,17 % HDP, čo predstavuje viac ako 17 miliárd eur, ktoré štát v súčasnosti nedokáže zdaniť.
Odborníčka poukazuje na to, že ak by Slovensko prijalo osvedčené zahraničné opatrenia a znížilo by objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska (7,65 %), mohlo by získať dodatočných 1,6 miliardy eur z plánovaného 2,7-miliardového konsolidačného balíka.
