- Priemer EÚ v roku 2022 dosiahol 16 138 eur ročne.
- V EÚ viedlo Luxembursko, najnižšie vyšlo Bulharsko.
- V PPS klesá rozdiel medzi krajinami z 8,8 na 3,5.
Prečo samotné eurá nestačia: rozhoduje kúpna sila
Keď porovnávate dôchodky len v eurách, rýchlo narazíte na problém. Rovnaká suma má v rôznych krajinách odlišnú hodnotu, pretože ľudia platia rozdielne ceny za bývanie, potraviny aj služby. Preto Eurostat používa aj prepočet na štandard kúpnej sily (PPS). Tento pohľad zmenší rozdiely medzi krajinami výrazne.
V nominálnych eurách vychádza v rámci EÚ pomer medzi najvyšším a najnižším priemerom na úrovni 8,8, no po prepočte na PPS klesne na 3,5. Aj tak však zostávajú rozdiely veľké. Eurostat uvádza, že v EÚ sa priemerné dôchodkové výdavky na poberateľa pohybovali od 5 978 PPS na Slovensku po 21 162 PPS v Rakúsku.
Ak do prepočtu vstúpia aj štáty mimo únie, Albánsko dosiahlo 3 019 PPS. Zaujímavý výsledok prináša Turecko, ktoré v prepočte na PPS dosiahlo 8 128 PPS. Táto hodnota ho posunula nad viaceré členské štáty EÚ, keďže PPS zohľadní nižšie životné náklady.
Loading ...Dôchodky rastú, no nie všade. A budúcnosť vyzerá napäto
Eurostat zaznamenal v roku 2022 pokles priemernej dôchodkovej sumy v eurách len v troch krajinách, a aj tam klesla o menej než 5 %. Išlo o Turecko, Írsko a Grécko, pričom pri Turecku zohralo rolu aj oslabenie meny, ktoré znížilo hodnotu v eurách. Na opačnej strane rebríčka vyniklo Bulharsko, kde priemer poskočil o 33 %, a Česko s rastom o 16 %. Rast nad 10 % uvádza Eurostat aj pri Lotyšsku, Litve, Čiernej Hore a Rumunsku.
K širšej debate patrí aj otázka, či dôchodok stačí na udržanie životnej úrovne. Správa o primeranosti dôchodkov z roku 2024 upozorňuje, že krajiny síce hľadajú spôsoby, ako primeranosť chrániť, no náhradové pomery pre typickú kariéru majú v najbližších štyroch desaťročiach klesať.
Zároveň rastie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia medzi staršími ľuďmi. V roku 2022 sa v EÚ ocitlo v tomto riziku viac než jedno z piatich ľudí vo veku 65+, spolu približne 18,5 milióna osôb. Informuje o tom Európska komisia.
Výraznú stopu zanecháva aj rozdiel medzi ženami a mužmi. Správa uvádza, že ženy v EÚ dostávajú v priemere o 26,1 % nižší dôchodkový príjem než muži a 5,3 % žien nedostáva dôchodok vôbec. Tento rozdiel súvisí s nerovnosťou v odmeňovaní, častejšími prerušeniami kariéry a vyšším podielom práce na čiastočný úväzok.
Ak si z európskeho porovnania odnesiete jednu vec, mala by znieť jasne: rozdiely v dôchodkoch ostávajú veľké, no lepší obraz dá až prepočet na kúpnu silu. Zároveň platí, že tlak na primeranosť dôchodkov nepoľaví, preto sa téma dôchodkov bude v Európe vracať čoraz častejšie.
