Európa je na prahu najväčšej energetickej krízy za posledné desaťročia. Niektoré krajiny bojujú so svojou závislosťou od ruských zdrojov prostredníctvom iných, no omnoho drahších alternatív. V konečnom dôsledku budú trpieť najmä domácnosti, ktoré si budú musieť opäť siahnuť hlbšie do peňaženiek. Z európskych krajín na tom nie je ideálne ani Slovensko, ktoré stále nepozná konkrétne opatrenia. Podľa portálu Visual Capitalist presiahli celkové náklady na boj proti energetickej kríze viac ako 276 miliárd dolárov.
Európa bojuje s energetickou krízou
Vojnový konflikt na Ukrajine so sebou prináša okrem materiálnych škôd a obetí aj ďalšie nezmazateľné problémy, ktoré postihujú prakticky všetky európske krajiny. Cena plynu minulý rok dosiahla osem násobok desaťročného priemeru, čo je alarmujúci stav, hoci cena plynu v súčasnosti klesá. Krajiny sa tak snažia zavádzať rôzne opatrenia, ktoré však nemusia stačiť.
Najviac na boj proti energetickej kríze vynaložili silné európske ekonomiky na čele s Nemeckom, ktorého náklady presiahli 60,2 miliardy dolárov. Tento konkrétny rozbor nákladov jednotlivých krajín poskytla spoločnosť Bruegel. Je však potrebné dodať, že ide o údaje z obdobia od septembra 2021 až do júla 2022. Aktuálny stav týchto výdavkov tak môže byť oveľa väčší.
Výdaje krajín EÚ v boji proti energetickej kríze. Zdroj: Bruegel
Prečítaj si tiež: Riziká trhu v roku 2023: toto potrebujú investori vedieť
Pozitívom však ostáva, že sa opatrenia týkajú najmä domácností. V prípade Nemecka dostanú obyvatelia príspevok na energie vo výške 300 dolárov. Obávať sa nemusia ani domácnosti s nízkymi príjmami, na ktoré bolo celkovo vynaložených až 147 miliónov dolárov. Podobné príspevky môžeme sledovať aj v Taliansku či Spojenom kráľovstve. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v roku 2023 možno očakávať recesiu. Viac si môžete prečítať aj v našom nedávnom článku: Ekonomika eurozóny v roku 2023 klesne, varujú ekonómovia.
Ako je na tom Slovensko?
Slovenská vláda vyčlenila v boji proti energetickej kríze od septembra 2021 do júla 2022 celkovo 1 miliardu dolárov, čo predstavuje približne 1 % z HDP. Je potrebné dodať, že v prípade Slovenska zatiaľ nie je nič jasné a legislatívne podložené. Začiatok roka tak bude extrémne dôležitý a vôbec tomu nepomáha vládna kríza. Vláda musí urýchlene konať, nakoľko sa stav môže výrazne zhoršovať. Dôležité bude, aby bola jasne stanovená legislatíva, a až potom zavádzať opatrenia, ktoré prichádzajú z Bruselu.
