- Kontrolóri našli problémy pri takmer 59 percentách preverovaných majetkových prevodov.
- Obce často zneužívajú „osobitný zreteľ“ a obchádzajú verejné súťaže.
- NKÚ navrhuje profesionálne tímy, ktoré budú spravovať majetok menších obcí.
Najvyšší kontrolný úrad SR sa po piatich rokoch vrátil k téme správy obecného majetku. Zameral sa na dvadsať miest a obcí do 10-tisíc obyvateľov vo všetkých krajoch. Sleduje najmä to, ako samosprávy predávajú a prevádzajú nehnuteľnosti a či dodržujú zákon aj vlastné pravidlá.
Kontrolóri si detailne prešli 207 prevodov v hodnote vyše 6,7 milióna eur. Pri takmer 59 percentách obchodov našli chyby alebo vážnejšie porušenia. Ide o majetok za viac než 3,9 milióna eur, pri ktorom obce postupovali v rozpore s pravidlami.
Pri dvoch samosprávach považuje úrad situáciu za natoľko závažnú, že zistenia odovzdáva orgánom činným v trestnom konaní. Ide o obec Pukanec a mesto Tornaľa. O ďalšom postupe už rozhodnú policajti a prokuratúra.
NKÚ však hovorí aj o pozitíve. Obce v rokoch 2023 a 2024 zvýšili hodnotu svojich nehnuteľností takmer o 16 miliónov eur. Investovali do obnovy budov, infraštruktúry či iných projektov.
Kontrolóri uznávajú, že samosprávy už bežne nepredávajú pozemky za symbolické jedno euro. Zároveň však dodávajú, že novela zákona z roku 2023 posun k väčšej transparentnosti nepriniesla v takej miere, ako sa očakávalo.
„Osobitný zreteľ” sa používa až príliš často
Najviditeľnejší problém sa oproti minulosti takmer nezmenil. Obce stále vo veľkom predávajú majetok ako „prípad hodný osobitného zreteľa”. Tento nástroj má slúžiť skôr výnimočne, napríklad keď občan dlhé roky užíva pozemok, ktorý obec nevie zmysluplne využiť.
Kontrola však ukázala, že samosprávy siahli po tomto postupe vo viac ako 65 percentách prípadov. Takmer kopírujú výsledok spred piatich rokov, keď podiel dosiahol 66 percent. Tento trend znamená, že obce často obchádzajú transparentnú obchodnú verejnú súťaž, ktorá môže priniesť vyššiu cenu a férovú súťaž medzi záujemcami.
Problémy sa netýkajú len voľby postupu, ale aj odôvodnenia. Niektoré obce nevedeli vysvetliť, prečo práve konkrétny obchod označili za osobitný zreteľ. V materiáloch chýbala všeobecná hodnota majetku, dôvody výberu kupujúceho alebo jasná informácia pre verejnosť. V správe sa spomínajú napríklad Medzev, Turzovka, Marcelová či Trstice.
Podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová upozorňuje aj na riziko novej legislatívy. Obce môžu peniaze z predaja majetku presunúť do rezervného fondu a neskôr ich použiť na bežný chod. Tým vzniká pokušenie predávať pozemky či budovy nie kvôli rozvoju, ale kvôli zaplátaniu rozpočtu. „Môže sa stať, že peniaze určené na rozvoj skončia na bežnú prevádzku,” varuje Crkoňová.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
