Nesplatený dlh predstavuje pre jednotlivca veľký problém a výrazne ovplyvňuje jeho život. Nesplatený dlh krajiny pôsobí negatívne na všetkých jej obyvateľov. No ak dlhy nesplácajú viaceré krajiny, je to obrovský problém pre celý svet.
Podľa portálu CNBC, až 60% rozvojových krajín s nízkymi príjmami je dnes v nebezpečne vysokom riziku dlhovej tiesne. Už aj tak vysoký verejný dlh v rozvojových krajinách nabral v posledných rokoch masívne rozmery. Pod vplyvom klimatickej krízy, pandémie COVID-19 a následne vojny na Ukrajine, sa krajiny s nízkymi príjmami enormne zadĺžili.
Svetový dlh je dnes väčší ako množstvo všetkých peňazí v obehu
Globálny dlh dosiahol v roku 2022 hodnotu 305 biliónov dolárov. Vo svete dnes máme viac dlhu ako peňazí v obehu. Ak sa pýtate ako je to možne, odpoveďou je zložené úročenie. Keď banka poskytne úver, vytvorí tým nové úverové peniaze a vznikne aj dlh. Ten sa však navýši o úrok a prevýši tak hodnotu pôvodných novovytvorených úverových peňazí. A tu sa dostávame k problému, ako je možné splatiť dlh, ktorý prevyšuje množstvo existujúcich peňazí? Teoreticky by to bolo možné, ak by banky peniaze, ktoré získali na úrokoch na nákup tovarov a služieb, vypustili do obehu. No kritici upozorňujú na to, že väčšina peňazí zostáva vo finančnej ekonomike, namiesto toho aby sa míňali v ekonomike reálnej.
Ak chcete mať prehľad o verejnom dlhu na Slovensku, podrobne sme o tom informovali v nedávnom článku.
Úrokové sadzby sa prudko zvýšili a zadĺžené krajiny na to doplácajú
Súčasné agresívne kroky centrálnych bánk v boji s rekordnou infláciou spôsobujú, že extrémne zadĺžené krajiny sa dostávajú do dlhovej tiesne. Ich hrubý domáci produkt v súčasnej situácií nepostačuje na to, aby dokázali uhradiť dlhy, ktorých splatnosť sa blíži.
Na svete je dnes tucet krajín, ktorých ekonomická situácia je doslova kritická a takmer 50 krajín je ohrozených vysokým stupňom rizika dlhovej tiesne.
Počet krajín v dlhovej tiesni. Zdroj: imf.org
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Keďže podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu z apríla 2023, sa svetový ekonomický rast v tomto roku výrazne zníži, zadĺženosť všetkých krajín bude aj naďalej stúpať. Viceprezident Svetovej banky, Van Trotsenburg preto vyzval na „solidaritu s rozvojovými krajinami” od medzinárodných orgánov a veľkých ekonomík, a to nielen vo forme slov, ale hlavne zdrojmi.
Prečítajte si aj: Začala sa kríza? Medzinárodný menový fond predpovedá najnižší ekonomický rast za posledné desaťročia
Predpoklad svetového ekonomického rastu. Zdroj: imf.org
”Myslím, že by sme sa mali obávať. Svetový ekonomický rast je relatívne slabý a to má svoje dôsledky, zvýšená úroková miera znamená, že veľa kapitálu odtieklo z rozvojových krajín, kde bol veľmi potrebný pre investície, takže mnohé rozvojové krajiny sú dnes v strese,” povedal Joumanna Bercetche na jarnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu vo Washingtone.
Mnoho krajín dnes musí príliš veľkú časť vládnych príjmov použiť na splatenie zahraničného dlhu, a to len prehlbuje krízu sužujúcu ich obyvateľstvo. V štátnych rozpočtoch tak chýbajú prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva, ako sú potraviny, energie alebo zdravotníctvo. Napríklad, v Pakistane sa ekonomická situácia natoľko zhoršila, že počas vládnej distribúcie potravinovej pomoci tam minulý mesiac v tlačenici zahynulo 11 ľudí, ako informovala agentúra Reuters.
Na poslednom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky sa stretli dlžnícke krajiny s veriteľmi, aby prediskutovali možnosti reštrukturalizácie ich dlhu. Medzi návrhmi, ktoré padli, boli akési „dlhové prázdniny” a možnosti „odpustenia dlhu” tým najzraniteľnejším krajinám.
Prečítajte si aj: Ekonóm Medzinárodného menového fondu varuje pred blížiacou sa finančnou krízou
