- Slovensko s minimálnou mzdou 816 eur obsadzuje 18. miesto z 26 európskych krajín.
- Po zohľadnení kúpnej sily je najvyššia minimálna mzda len 2,3-krát vyššia než najnižšia.
- Päť členských štátov EÚ nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu vôbec.
Kúpna sila mení pohľad na mzdové rozdiely
Samotné porovnanie výšky minimálnych miezd v eurách neposkytuje komplexný obraz o životnej úrovni pracujúcich. Po zohľadnení rozdielnych cenových hladín v jednotlivých krajinách sa priepasť medzi štátmi výrazne zmenšuje.
Eurostat na toto porovnanie využíva ukazovateľ PPS (štandard kúpnej sily), ktorý zohľadňuje, koľko tovarov a služieb si obyvatelia za svoju mzdu reálne môžu dovoliť.
„Najnižšiu hodnotu minimálnej mzdy po prepočte na kúpnu silu vykazuje prekvapivo Estónsko s hodnotou 878 PPS, zatiaľ čo najvyššiu dosahuje Nemecko s 1 992 PPS,“ uvádza správa Eurostatu.
Tento prepočet jasne ukazuje, že najvyššia minimálna mzda v EÚ dosahuje po zohľadnení rozdielov v cenách len 2,3-násobok najnižšej. Pre porovnanie, pri nominálnom porovnaní v eurách tento rozdiel predstavuje až 4,8-násobok.
Čo tieto čísla znamenajú pre Slovensko?
Štatistiky naznačujú, že hoci Slovensko nepatrí medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou, situácia nevyzerá tak zle, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Po zohľadnení kúpnej sily sa rozdiely medzi Slovenskom a bohatšími krajinami zmenšujú.
Ekonómovia zdôrazňujú, že minimálna mzda predstavuje len jeden z mnohých ukazovateľov ekonomickej vyspelosti. „Tieto údaje odzrkadľujú širšie ekonomické a sociálne faktory, ako produktivitu práce, životnú úroveň či daňovo-odvodové zaťaženie,“ vysvetľujú odborníci.
Pre Slovensko to znamená, že napriek postupnému zvyšovaniu minimálnej mzdy musíme dlhodobo pracovať na inováciách a konkurencieschopnosti, aby sme dobehli najvyspelejšie krajiny EÚ.
Ako sa vyvíja minimálna mzda na Slovensku?
Slovenská minimálna mzda v posledných rokoch postupne rastie. Z úrovne 623 eur v roku 2021 sa zvýšila na súčasných 816 eur v roku 2025, čo predstavuje nárast o takmer 31 % za päť rokov.
Napriek tomuto rastu zostáva Slovensko v strednej časti európskeho rebríčka, výrazne za najvyspelejšími ekonomikami západnej Európy. Pozitívom však zostáva, že Slovensko predbieha niektoré krajiny regiónu vrátane Maďarska a drží krok s Českou republikou.
Údaje Eurostatu potvrdzujú, že hoci Slovensko ešte čaká dlhá cesta k dosiahnutiu úrovne minimálnych miezd najbohatších krajín EÚ, rozhodne nepatrí medzi najchudobnejšie štáty Európy.
