- Štát stratil kontrolu nad odpadovým hospodárstvom.
- Kontrola NKÚ odhalila chaos vo financovaní, slabý dohľad a pasivitu obcí.
- Výsledkom je systém, ktorý ohrozuje verejné peniaze aj dôveru ľudí.
Štát na papieri riadi odpadové hospodárstvo, v praxi ho však nemá pod kontrolou. Najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) ukazuje vážne systémové zlyhania, ktoré sa týkajú združení obcí nakladajúcich s odpadom.
Výsledok je znepokojujúci: slabý dohľad, chaos vo financiách a reálne riziko, že verejné peniaze sa míňajú neefektívne. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil NKÚ na svojej webovej stránke.
Kontrolóri NKÚ preverovali roky 2022 až 2024 a zamerali sa na tri združenia obcí, ktoré pôsobia v oblasti odpadového hospodárstva a prevádzkujú aj skládky komunálneho odpadu.
Zistenia sa opakovali naprieč všetkými prípadmi: neexistujúci systém finančného riadenia, nefunkčná vnútorná kontrola, formalizmus a práca s nespoľahlivými dátami.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na problém. Zdroj: shutterstock.com/BUTENKOV ALEKSEI
Štát bez dohľadu, obce bez záujmu
Podľa NKÚ bol spoločným menovateľom problémov nezáujem a pasivita členských obcí. Tie sa len minimálne zapájali do riadenia združení, nesledovali ich hospodárenie a nevyužívali svoje kontrolné právomoci.
Výsledkom bolo, že niektoré orgány združení vôbec nefungovali a povinné informácie sa nezverejňovali.
„Tým, že obce aktívne nevyužívali svoje kontrolné právomoci, sa prakticky zriekli dohľadu nad hospodárením združení,” upozornila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Štátne peniaze v ohrození
Kontrola odhalila aj konkrétne porušenia finančnej disciplíny. V prípade združenia obcí Vyšehradné išlo takmer o 30-tisíc eur, pričom 25-tisíc eur bolo poskytnutých formou pôžičky občianskemu združeniu, čo nesúviselo s jeho činnosťou.
NKÚ zároveň upozornil na nehospodárne výdavky, napríklad viac ako tisíc eur za vyhotovenie zápisníc.
Závažné problémy sa ukázali aj pri skládkach odpadu. Slovenská inšpekcia životného prostredia spochybnila výpočet finančných rezerv na ich budúcu rekultiváciu.
Rezervy sú podľa kontrolórov rizikovo nízke a nepokrývajú reálne náklady na uzavretie a údržbu skládok. V jednom prípade bolo z ročných nákladov 10-tisíc eur krytých len 2 400 eur.
Hoci množstvo skládkovaného odpadu na Slovensku postupne klesá, kontrola ukázala, že systém je nastavený zle a štát ani samosprávy nemajú nad združeniami účinný dohľad.
NKÚ preto odporučil zlepšiť environmentálnu kontrolu a prehodnotiť spôsob výpočtu finančných rezerv.
Ak štát nezmení prístup, odpadové hospodárstvo zostane slabým miestom verejnej správy – a zaplatia to občania aj životné prostredie.
