- Ceny kávy sú najvyššie za posledných päťdesiat rokov pre zlé počasie.
- Zrnková káva zdražie na osem eur za štvrťkilové balenie.
- Obchodníci očakávajú ďalšie vlny zdražovania v apríli a septembri.
Slovenskí predajcovia kávy už teraz hlásia vážne problémy. „Situácia je veľmi dramatická, naozaj to vôbec nie je sranda. Cena išla neúmerne hore,” potvrdzuje Viliam Matušek, marketingový riaditeľ Baliarne obchodu Poprad.
Obchodníci už museli pristúpiť k prvým opatreniam. „Dvihli sme ceny, obmedzili sme akciový tovar a predpokladáme, že v apríli budeme musieť opäť dvihnúť ceny a v septembri možno zase,” dodáva Matušek.
Analytici nepredpokladajú zlepšenie situácie minimálne do začiatku novej úrody, ktorá sa očakáva v apríli až máji. Káva sa tak pre mnohých Slovákov stáva luxusným tovarom a spotrebitelia sa musia pripraviť na výrazné zvýšenie výdavkov za svoj obľúbený nápoj.
Ceny kávy sú na historických maximách. Zdroj: shutterstock.com/il21
Čo ovplyvňuje ceny kávy?
Kávový priemysel predstavuje jeden z najvýznamnejších sektorov svetového potravinárskeho obchodu, ktorý zamestnáva viac ako 100 miliónov ľudí po celom svete. Ceny kávy sa však výrazne líšia v závislosti od mnohých faktorov, píše portál mottcoffee.com.
Najdrahšou formou spracovania je výroba kapsulovanej kávy, ktorá si však zachováva svoje aromatické vlastnosti dlhšie ako tradičné zrnkové kávy. Medzi hlavné faktory ovplyvňujúce cenu patrí odroda kávy, miesto pestovania, pestovateľské podmienky a spôsob spracovania.
Najkvalitnejšia a najdrahšia je vysokohorská Arabica, zatiaľ čo Robusta a Liberica sa považujú za menej kvalitné odrody. Cenovo dostupnejšie kávy pochádzajú z Brazílie, Etiópie či Kolumbie, kým vzácne odrody z Jemenu, Havaja či Jamajky patria k najdrahším na trhu.
Ceny kávy sa vo väčšine krajín určujú na základe burzových kotácií. Výnimku tvoria napríklad Etiópia a Keňa, kde sa ceny odvíjajú od ponuky a dopytu. Na burze sa obchoduje prostredníctvom futures kontraktov, ktoré umožňujú nákup budúcich dodávok za dnešné ceny.
Dôležitú úlohu pri tvorbe cien zohráva aj takzvaný diferenciál – rozdiel v cenách medzi jednotlivými producentskými krajinami. Napríklad Kolumbia má pozitívny diferenciál, čo znamená, že k burzovej cene sa pripočítava určitá suma, zatiaľ čo Peru má diferenciál negatívny pre vyššie riziko obchodovania.
Na výslednú cenu kávy vplývajú aj počasie, úroda, politická a ekonomická situácia v producentských krajinách či náklady na pestovanie a spracovanie. Všetky tieto faktory vytvárajú komplexný systém, ktorý určuje konečnú cenu kávy pre spotrebiteľa.
