Slovenský dôchodok ako ho poznáme skončí: Scenáre, ktoré nám hrozia

V súčasnosti má štát len na 10 z aktuálne 13 vyplácaných dôchodkov a deficit sa každý rok mierne prehlbuje. Z približne 13 miliárd musí štát z daní doplatiť každý rok približne 3 miliardy. V roku 2020 štát dotoval len niečo viac ako 100 miliónov. Za vysoký nárast môže inflácia a posledné valorizácie.

Navyše za posledných 25 rokov sa priemerný odchod do dôchodku navýšil zo 60 rokov na vek nad 64 rokov. Ak by priemerný vek odchodu zostal nezmenený, deficit by bol niekde na úrovni 50 %. Deficit sa začne výrazne prehlbovať hlavne nasledujúcich 10 rokov, kedy začnú do dôchodku odchádzať hlavne takzvané Husákove deti, ktoré sa narodili v 70. rokoch minulého storočia. Ak by sa vek odchodu nezmenil, tak v roku 2050 miesto aktuálnych 4 pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu budú 2 pracujúci.

Aké máme riešenia?

Štát túto situáciu pravdepodobne bude riešiť a naskytuje sa niekoľko riešení, ktoré viac-menej už aj dnes úspešne fungujú.

1. Vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať nad 70 rokov.
2. Štát nás viac zdaní.
3. Bude občanov motivovať viac šetriť a investovať.

V konečnom dôsledku s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť štát zaviesť všetky 3 opatrenia. Iba samotným zvyšovaním odchodu do dôchodku by vek rástol vysoko nad 70 rokov, aby nerástol deficit.

Ak by sme sa spoliehali len na zvýšenie odvodov a daní, tak by Slovákom mohol výrazne klesnúť príjem. Čistá mzda by sa v porovnaní so hrubou a superhrubou mzdou výrazne zmenšila. Takýto nárast by nás poslal do recesie.

Posledná, alternatívna možnosť je už nezvyšovať dôchodky alebo dokonca ich znížiť. Táto zmena by mala ale podobný dopad ako odchod do dôchodku vo vyššom veku. Dôchodcovia by museli do vysokého veku minimálne na polovičný úväzok pracovať.

Najpravdepodobnejší scenár

Štát nakoniec bude musieť použiť všetky 3 prostriedky, aby zachránil dôchodkový systém na Slovensku. Čiže zvyšovať odchod do dôchodku. Zároveň ako to môžeme vidieť aj dnes za Ficovej vlády, navyšovať o niekoľko percent odvody a zdanenie. A v neposlednom rade či už to urobí na povinnej báze alebo dobrovoľne, bude musieť ľudí motivovať začať investovať. A časť deficitu pokryť z investičných ziskov.

Už dnes je jasné, že približne 100 až 150 eur mesačne si bude musieť každý občan Slovenska odkladať a zaplatiť štátu viac. Ak by štát navýšil odvody a navýšenú čiastku by odkladal do dôchodkových pilierov, tak skutočný rozdiel by sa prejavil až za 10 až 20 rokov. Keďže zložené úročenie je viditeľné až po dlhšom časovom horizonte. Zároveň môžeme predpokladať, že časť z navýšenia príspevku do štátu ľuďom nepôjde do sporiacich fondov, ale priamo do štátnej kasy. A v neposlednom rade ani to nebude s veľkou pravdepodobnosťou stačiť a trend zvyšovania veku odchodu do dôchodku taktiež bude rásť k veku 70 rokov.

Najväčšiu obeť na tom budú mať ľudia, ktorí sa narodili v 90. a nultých rokoch.

Pokračovanie na ďalšej strane