Recesia je veľmi často zmieňovaným slovom v ekonomickom éteri. Z hľadiska definície ju vieme pomenovať viacerými spôsobmi. Vo všeobecnosti sa jedná o obdobie, keď ekonomika zaznamenáva nízku aktivitu či dokonca pokles. Technicky môžeme recesiou nazývať aj obdobie dvoch po sebe nasledujúcich kvartálov, keď rast nadobudol záporné čísla.
Ekonomická recesia spôsobuje podnikom veľmi veľa nepríjemných starostí. Môže sa jednať o zníženie výroby, obmedzenie investícií, nižšie tržby či prepúšťanie zamestnancov. V najhoršom prípade môže kombinácia spomenutých faktorov viesť až ku krachu a následnému konkurzu firmy. Obmedzovanie podnikov má priamy vplyv aj na celý chod danej ekonomiky. Spôsobuje jej spomaľovanie, ktoré negatívne obmedzuje jej budúci rast a vývoj.
Slovensko, ako malá otvorená ekonomika, nie je imúnna voči globálnym ekonomickým výkyvom. V minulosti už naša krajina zažila recesie. Naposledy počas svetovej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2008. Aktuálna situácia však prináša určité riziká, ktoré môžu viesť k novému obdobiu ekonomickej neistoty.
Aké sú príčiny recesie?
Nízka spotreba: Ekonomický útlm samozrejme vplýva aj na fungovanie spotrebiteľov. Ak domácnosti a firmy výrazne znížia svoju spotrebu, môže to viesť k poklesu dopytu po tovaroch a službách. Toto správanie následne zvyčajne smeruje k znižovaniu výroby podnikov. Pri znižovaní výroby je častokrát zamestnávateľ nútený ku znižovaniu stavu zamestnancov. Prepúšťanie je hlavným faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje podiel nezamestnanosti.
Investičný pokles: Pri zbrzdení ekonomického rastu je častou reakciou podnikateľov aj prechod do akéhosi vegetatívneho režimu. Firmy neexpandujú či neinvestujú do iných oblastí. V týchto časoch sa snažia čo najviac uchrániť svoj kapitál a aktíva. Prosperujúca ekonomika potrebuje k rastu aj úmerný tok peňazí. Nedostatok investícií zo strany firiem môže znamenať obmedzenie nových projektov a expanzií, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na hospodársky rast.
Zníženie exportu: Zníženie vývozu je zásadný problém, ktorý sa týka hlavne exportne zameraných krajín. Vývozná bilancia výrazne ovplyvňuje rast ekonomiky nakoľko udáva množstvo finančných prostriedkov utŕžených za predaj produktov a služieb vyrobených na našom území. Slovensko sa historicky radí medzi krajiny zamerané viac na vývoz. Obchodná bilancia vývozu a dovozu alebo inak povedané, saldo, dosiahlo v minulom roku záporné číslo. Stalo sa tak prvýkrát od finančnej krízy v roku 2008. Tento fakt výrazne napovedá o zlej ekonomickej situácii, ktorá môže vyústiť až k recesii.
Finančná nestabilita: Od roku 2022 sme svedkami neustáleho zvyšovania úrokových sadzieb. Toto zvyšovanie sa používa ako prostriedok ku zmierneniu inflácie. Na druhej strane, zvyšovanie úrokov a následné zdražovanie produktov a služieb v konečnom dôsledku vytvára finančnú nestabilitu. Tá negatívne vplýva aj na správanie ľudí a vývoj celej domácej ekonomiky. Finančná nestabilita vyvoláva investičnú nedôveru.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Aktuálna situácia na Slovensku
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenskej republiky rastie v roku 2023 na úrovni 1%. Tento rast je najpomalší za posledné dva roky. Graf napovedá, že spomalenie rastu našej ekonomiky je v posledných rokoch signifikantné. Záporné čísla, tak ako tomu bolo v prvom a druhom kvartáli roka 2020, sú od momentálnej situácie veľmi blízko.
Graf vývoja HDP na Slovensku. Zdroj: slovak.statistics.sk
Nezamestnanosť sa posledné 2 roky drží na pomerne rovnakej hladine. Za prvý kvartál tohto roka na Slovensku zaznamenávame nezamestnanosť vo výške 6,2 %. Konkrétne je nezamestnaných približne 170 tisíc ľudí. Tento počet sa v porovnaní s prvým kvartálom roka 2021 znížil o viac ako 20 tisíc. S pohľadu nezamestnanosti je Slovensko mierne nad priemerom eurozóny, ktorý je 6,6%. Takisto ako aj pri iných otázkach, tak aj nezamestnanosť bojuje s veľkou rôznorodosťou naprieč regiónmi. Najnižšia je v rozvinutých častiach Slovenska na západe a najvyššia na juhu a juhovýchode Slovenska.
Ďalším dôležitým faktorom je výška priemernej mzdy a výška životnej úrovne. Priemerná hrubá mesačná mzda bola v roku 2022 na úrovni 1295 eur. V porovnaní s predošlými rokmi stúpla o 7,7%, čo značí medziročný nárast o 0,8%. Tieto dáta však nevyjadrujú životnú úroveň obyvateľov. Miera životnej úrovne je závislá od iných makroekonomických faktorov a to hlavne od inflácie. Inflácia, ktorá zohľadňuje cenu a vývoj spotrebiteľských cien klesla za posledný mesiac pod hranicu 10%. Tým pádom sa životná úroveň Slovákov znížila, nakoľko rast mzdy nebol dostatočný, aby pokryl nárast cien.
Aké môže mať recesia následky?
Opierajúc sa o dáta z poslednej svetovej finančnej krízy z rokov 2008 môže existovať viacero následkov. Tie sú takisto závislé od závažnosti situácie a schopnosti ostatných ekonomík reagovať na danú situáciu. S ohľadom na funkčnosť záchranných opatrení sa nemusí jednať o krízu podobnú tej spred 15 rokov.
V prípade recesie je zrejmé, že ekonomiky by neboli na určitý čas schopné rastu. Väčšina dôležitých metrík by sa vyvíjala negatívnym smerom, čo by priamo zasiahlo nielen podniky, ale aj koncových spotrebiteľov. Recesia so sebou spravidla prináša prudký nárast nezamestnanosti, nárast cien, zníženie dopytu a celkové zníženie hrubého domáceho produktu.
V prípade Slovenska, krajiny výrazne závislej od automobilového priemyslu, by sa následky recesie prejavili podobne výrazne ako v ostatných krajinách. Recesia by sa odzrkadlila naprieč všetkými dôležitými sektormi. Najviac postihnuté by však zrejme boli práve automobilový a strojársky priemysel, ktoré majú na Slovensku najsilnejšie zastúpenie. Trvanie recesie sa nedá predpovedať a najlepším možným riešením ako jej predísť je súčinnosť dôležitých orgánov a ekonomík pri plnení záchranných a preventívnych opatrení.
Na zmiernenie následkov recesie a obnovu ekonomiky je nutné prijatie rôznych opatrení. Tými najčastejšími sú stimulačné balíčky vo forme voľného kapitálu, ktoré po ťažkom období podporujú ekonomickú aktivitu, verejné financie či nezamestnaných v núdzi. Následky recesie by zrejme boli citeľné ešte niekoľko rokov po jej skončení. Situácia by sa však určite vrátila do starých koľají.
Prečítajte si aj: Prepúšťanie na Slovensku pokračuje, zamestnaným ale mzdy rastú
