- Slovensko čelí čoraz hlasnejším varovaniam pred scenárom, ktorý už raz otriasol celou Európou.
- Analytici upozorňujú, že kombinácia vysokých výdavkov, dlhu a deficitov začína byť nebezpečná.
- Ak štát nezačne konať včas, účet môže byť pre ľudí veľmi bolestivý.
Slovensko sa podľa čoraz hlasnejších varovaní dostáva na trajektóriu, ktorú Európa už raz bolestivo zažila. Nejde o prázdnu strašiacu metaforu. Reč je o takzvanej „gréckej ceste” – teda o kombinácii rastúcich výdavkov štátu, vysokých deficitov a postupnej straty dôvery, ktorá môže časom prerásť do vážnej fiškálnej krízy.
Na tento scenár upozornil analytik INESS Martin Vlachynský. Podľa neho je zároveň aj dôležité, že podobný rizikový vývoj už vo februári naznačila aj Národná banka Slovenska.
Najtvrdšie na celej situácií je to, že takéto problémy nevznikajú zo dňa na deň. Najprv sa zdá, že štát ešte všetko zvláda. Ľudia žijú ďalej, výdavky rastú, dlh sa hromadí a zásadné rozhodnutia sa odkladajú. Až potom príde moment, keď trhy a realita vystavia účet.
Slovensko a grécka cesta: Čo to vlastne znamená
Grécko sa po prijatí eura dostalo k lacnému financovaniu, čo otvorilo priestor na rast verejných výdavkov. Problém bol v tom, že systém sa postupne stal neudržateľný.
Keď sa dôvera zlomila, nasledovali tvrdé zásahy. Európska komisia vo svojich materiáloch opisuje, že grécka kríza si vyžiadala rozsiahle záchranné programy a bolestivé reformy, ktoré zasiahli celé fungovanie štátu aj domácností .
Presne preto dnes znie varovanie tak silno. Vlachynský to pomenoval bez obalu: „Slovensko je na gréckej ceste.”
Tento výrok je dôležitý nie preto, že by Slovensko bolo už dnes v rovnakej situácii ako Atény po roku 2009, ale preto, že podľa analytikov sa začínajú kopiť rovnaké typy rizík.
Slovensko si kope rozpočtový hrob. Zdroj: shutterstock.com/Yanosh Nemesh/em_concepts/sasirin pamai
Krajina môže doplatiť na odkladanie riešení
Ak sa problémy neriešia včas, cena býva dramatická. V Grécku sa počas krízy nezamestnanosť vyšplhala až na 27,5 %, čo patrilo k najhorším číslam v Európskej únii.
Následné škrty zasiahli platy, dôchodky aj sociálne dávky. To je presne ten bod, pred ktorým dnes ekonómovia varujú aj pri Slovensku: čím neskôr sa začne konsolidovať, tým tvrdší môže byť dopad na bežných ľudí.
Aj širší európsky pohľad ukazuje, že verejné financie ostávajú citlivou témou. Európska komisia vo svojej poslednej prognóze uviedla, že deficit Slovenska má zostať vysoký aj v ďalších rokoch, čo znamená, že tlak na ozdravenie rozpočtu nezmizne sám od seba.
Pre bežného človeka sa to dá preložiť veľmi jednoducho: ak štát míňa dlhodobo viac, než si môže dovoliť, raz príde účet.
A ten zvyčajne neplatia politici, ale domácnosti.
Preto dnes nejde len o ekonomické tabuľky. Ide o to, či sa Slovensko rozhodne brzdiť včas, alebo bude čakať až do chvíle, keď už nebude mať na výber.
