- Ukazovateľ udržateľnosti sa zlepšil o 2 percentuálne body vďaka konsolidačným opatreniam.
- Verejné financie sa vrátili do kategórie stredného rizika po dvoch rokoch.
- Deficit dôchodkového systému predstavuje viac ako polovicu problému udržateľnosti.
Slovensko zaznamenalo v roku 2024 výrazný pokrok v oblasti udržateľnosti verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti informuje, že ukazovateľ udržateľnosti sa zlepšil o 2 percentuálne body. Za týmto zlepšením stoja predovšetkým konsolidačné opatrenia, ktoré začali platiť od roku 2025.
„Verejné financie sa po dvoch rokoch vrátili do kategórie stredného rizika,” konštatuje RRZ vo svojej správe. Aj napriek tomuto pozitívnemu vývoju však Slovensko stále nedosiahlo dlhodobú udržateľnosť a finančnú záťaž presúva na budúce generácie.
Aktuálny ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 4,1 % HDP, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje približne 5,7 miliardy eur.
Tento ukazovateľ vyjadruje, aké dodatočné ozdravné opatrenia musí Slovensko prijať nad rámec tých, ktoré schválilo do konca roka 2024, aby dokázalo stabilizovať verejný dlh z dlhodobého hľadiska.
Najvýznamnejší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mali konsolidačné opatrenia, ktoré vláda a parlament schválili počas roka 2024.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Pozitívne správy, avšak v hre sú stále riziká
Tieto opatrenia, ktoré začali platiť od roku 2025, prinesú celkový pozitívny efekt vo výške 1,8 % HDP. Hlavnú úlohu zohral konsolidačný balíček, ktorý zlepšil udržateľnosť o 1,3 % HDP. K zlepšeniu prispelo aj obmedzenie rastu platov vo verejnej správe v rokoch 2024 a 2025, ak tieto opatrenia zostanú v platnosti.
Pozitívny dopad na udržateľnosť malo aj zavedenie dane zo sladených nápojov a rozšírenie zdanenia tabakových výrobkov. Vláda tieto opatrenia prijala ešte pred schválením konsolidačného balíčka.
Napriek dosiahnutému pokroku čelia verejné financie naďalej významným rizikám. Znepokojenie vyvoláva najmä nárast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 % HDP. Tento deficit vzniká, keď štát okamžite zvyšuje výdavky, pričom ich financuje úsporami, ktoré očakáva v budúcnosti.
Takýto prístup urýchľuje rast verejného dlhu v najbližších rokoch a obmedzuje možnosti na ďalšie zlepšovanie udržateľnosti prostredníctvom úspor v dlhodobom horizonte.
Viac ako polovicu problému dlhodobej udržateľnosti spôsobuje deficit dôchodkového systému. Tento deficit sa bude v budúcnosti ešte prehlbovať, čo vytvára ďalší tlak na verejné financie.
Predseda RRZ Ján Tóth k situácii uviedol:
Keďže konsolidačné opatrenia už výrazne zvýšili daňové a odvodové zaťaženie, čo prirodzene zužuje priestor na ďalšiu konsolidáciu cez zvyšovanie daní, ozdravenie verejných financií by malo pokračovať cestou efektívnejších výdavkov.
Tóth zároveň zdôraznil: „Slovensku dlhodobo chýbajú štrukturálne reformy, ktoré by podporili náš budúci ekonomický rast a umožnili menej bolestivé zlepšenie dlhodobej udržateľnosti.”
Experti z RRZ upozorňujú, že napriek dosiahnutému zlepšeniu Slovensko potrebuje prijať ďalšie ozdravné opatrenia. Verejné financie si vyžadujú systematický prístup, ktorý spojí efektívnejšie výdavky s dlhodobými štrukturálnymi reformami. Len takýto komplexný prístup dokáže zabezpečiť skutočnú dlhodobú udržateľnosť verejných financií a znížiť zaťaženie, ktoré prenášame na budúce generácie.
