- Slovensko míňa rýchlejšie, než dokáže zarobiť, a deficit rastie rekordným tempom.
- Analýza ukazuje, že rétorika o konsolidácii je v ostrom rozpore s realitou.
- Ak sa nič nezmení, krajinu čakajú ešte vážnejšie finančné problémy.
Deficit rastie, dlh sa prehlbuje a výhľad je nepriaznivý
Rastúce výdavky prirodzene tlačia deficit nahor. K októbru 2025 dosiahol 4,67 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom bol na úrovni 3,4 miliardy eur. To znamená medziročné zhoršenie o viac než miliardu.
Ešte horšie vyhliadky prinášajú dlhodobé prognózy. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu sa môže hrubý verejný dlh Slovenska vyšplhať do roku 2030 až na 76 % HDP – čo by krajinu ešte viac vzdialilo od fiškálnej stability.
Motúzová upozorňuje, že hoci príjmy rastú, výdavkový apetít štátu je rýchlejší, čo tlačí deficit aj dlh stále vyššie. Konsolidácia tak zatiaľ ostáva len „politickým sloganom”.
Bez skutočného šetrenia sa Slovensko k stabilite nevráti
Ak má Slovensko zastaviť svoj pád do čoraz väčších deficitov, štát bude musieť prijať tvrdé, ale nevyhnutné rozhodnutia. Podľa analýzy sú kľúčom najmä úspory v neproduktívnych výdavkoch a zvyšovanie efektívnosti hospodárenia.
Bez reálnej výdavkovej disciplíny sa totiž nedá očakávať znižovanie deficitu ani návrat na zdravú finančnú trajektóriu. Problémom je, že na papieri síce konsolidácia existuje, no v praxi sa dejú presne opačné veci.
Slovensko tak stojí na križovatke: buď začne skutočne šetriť, alebo sa pripraví na ešte väčšie dlhy, vyššie náklady a vážnejšie ekonomické následky.
