- Slovensko sa podľa OECD ani po konsolidácii nedostane z rizikovej zóny verejných financií.
- Deficit má zostať jedným z najvyšších v Európe a dlh bude ďalej rásť.
- Analytici varujú, že bez hlbších reforiem hrozí krajine vstup do dlhovej pasce.
Slovenské verejné financie čaká v najbližších rokoch výrazné napätie a podľa prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa krajina ani po avizovaných ozdravných opatreniach nevráti do bezpečného pásma.
Analýza pre rok 2027 radí Slovensko medzi štáty s najvyššími deficitmi v Európe – očakáva sa schodok na úrovni 4,4 % HDP. Ako upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová:
„Aj pokonsolidačný rok prináša deficit atakujúci 4,5 % HDP, čo znamená, že dlh sa prirodzene nestabilizuje, ale ďalej rastie.”
Kým viaceré európske ekonomiky sa v roku 2027 priblížia k vyrovnanému hospodáreniu či dokonca miernym prebytkom a väčšina krajín bude spĺňať maastrichtskú hranicu 3 % HDP, Slovensko zostane medzi najrizikovejšími.
V podobnej pozícii sa ocitnú len ekonomiky, ktoré sa dlhodobo boria s vysokými schodkami – napríklad Francúzsko, Belgicko či Rumunsko. Motúzová zároveň upozorňuje, že slovenský deficit má štrukturálny charakter, čo znamená slabšiu odolnosť voči šokom a vyššie riziko v prostredí rastúcich úrokových sadzieb.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovensko sa topí v dlhoch
Obavy prehlbuje aj výhľad verejného dlhu, ktorý má do roku 2027 vzrásť na 66,4 % HDP. Aj keď Slovensko nebude patriť medzi najzadlženejšie európske štáty, výrazne sa tým vzdiali výkonnejším regionálnym ekonomikám, akými sú napríklad Česko či pobaltské krajiny.
S rastúcim dlhom sa zužuje manévrovací priestor vlády a rastie citlivosť rozpočtu na náklady spojené s jeho obsluhou. Bez ráznejšieho znižovania deficitu tak krajina smeruje k úrovni zadlženia, ktorá môže byť nielen makroekonomickým rizikom, ale aj brzdou pre nové reformy.
Slovensku nepraje ani širší ekonomický kontext. Podľa OECD bude v rokoch 2025 a 2026 rásť pomalšie než väčšina vyspelých ekonomík. Ani rok 2027 neprinesie výrazné zrýchlenie – očakávaný rast HDP na úrovni 1,8 % síce zodpovedá priemeru OECD, no stále zaostáva za svetovou ekonomikou a neposkytuje potrebný impulz na prirodzené znižovanie dlhu.
Motúzová dodáva:
„Konsolidácia sa nemôže spoliehať na optimistické príjmové scenáre, ale musí stáť na trvalých úsporách, reformách a vyššej efektívnosti verejných výdavkov.”
Analýza OECD tak vysiela jasné varovanie: aj po konsolidačných krokoch zostanú slovenské verejné financie v rizikovej zóne.
Schodok okolo 4,4 % HDP je podľa Klubu 500 z dlhodobého hľadiska neudržateľný a môže byť prvým krokom k dlhovej pasci. Aby Slovensko dokázalo stabilizovať dlh a vytvoriť rezervy pre budúce krízy, bude musieť zrýchliť a prehĺbiť ozdravné opatrenia a efektívnejšie nastaviť verejné výdavky – tak, aby zabezpečili nielen krátkodobú stabilitu, ale aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
