- Slovensko si po zdanlivom zlepšení verejných financií na chvíľu vydýchlo.
- Úľava je však len dočasná a stojí na odklade veľkých výdavkov.
- Pod povrchom rozpočtu sa pritom skrýva problém, ktorý môže čoskoro naplno prepuknúť.
Slovensko prešlo do roku 2026 s nádejou, že rozpočtová situácia sa mierne zlepšila. Ale tento pokoj môže byť len ilúziou, ktorá zakrýva oveľa väčšie problémy pod povrchom. Podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž krátkodobý pokles deficitu verejných financií môže čoskoro vystriedať opätovný rast a finančná hrozba bude ešte vážnejšia.
Slovensko posúva rozpočtové problémy do budúcnosti
RRZ nedávno zverejnila aktualizované hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2026–2028. Podľa neho má deficit v roku 2026 dosiahnuť 4,4 % HDP, čo je lepšie než vládny cieľ, no stále vyššie ako plán. Tento mierny pokles je spôsobený hlavne odkladom dodávok vojenskej techniky, ktorý posunul výdavky do budúcnosti.
Slovensko hazarduje s dlhom. Zdroj: shutterstock.com/Alessia Pierdomenico
To však neznamená, že sa problém vyriešil, iba sa presunul v čase. Bez trvalých opatrení však deficit môže opäť vystreliť k úrovni 5,5 % HDP, čo by znamenalo výrazné prekročenie vládnych cieľov a veľký tlak na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch.
Hrozby, ktoré sa skrývajú za číslami
Slovensko v posledných rokoch čelí rastúcemu deficitu a dlhu, ktorý patrí medzi najvyššie v Európskej únii. Už v roku 2025 dosiahol deficit zhruba 5 % HDP, a to aj napriek konsolidačným krokom vlády.
Problémom je najmä nižší výnos daní, ktorý je spôsobený slabšou ekonomickou výkonnosťou než predpokladala vláda. Menej príjmov znamená, že štát musí viac požičiavať a tým sa zvyšujú jeho náklady na servis dlhu – úroky.
Súčasné kroky vlády nestačia
Vláda už prijala tri konsolidačné balíčky, ktoré mali pomôcť deficitu klesnúť. RRZ však upozorňuje, že tieto opatrenia sú do veľkej miery dočasné a neriešia hlbšie problémy verejných financií.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth v Národnej rade SR upozornil:
„Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce,” zaznelo priamo v parlamente.
Ak sa nepridajú ďalšie trvalé kroky, napríklad zásadné zníženie výdavkov alebo štrukturálne reformy, deficit aj dlh opäť stúpnu, a to rýchlejšie, ako by si mnohí predstavovali.
V extrémnom prípade by dlh verejnej správy mohol vzrásť až na úroveň 70 % HDP, ak sa nespravia trvalé reformy na zlepšenie toho, ako krajina hospodári s financiami.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Čo to znamená pre Slovensko a bežných ľudí?
Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže čeliť ešte väčším rozpočtovým tlakom v nasledujúcich rokoch.
Vyšší deficit znamená vyššie zadlžovanie, čo môže viesť k obmedzovaniu verejných služieb, obmedzenejším investíciám a vyššiemu daňovému zaťaženiu v budúcnosti.
Krátkodobé „vydýchnutie” teda nemusí znamenať bezpečie. Skôr ide o časovanú bombu, ktorá čaká na svoju explóziu, ak sa nezačne systematická a trvalá konsolidácia verejných financií.
