Slovensko si kope vlastný hrob: Táto konsolidácia môže bolieť viac ako kríza

  • Slovensko sa snaží ozdraviť verejné financie, no zvolená cesta vyvoláva vážne obavy.
  • Odborníci upozorňujú, že konsolidácia môže viac brzdiť ekonomiku než pomôcť.
  • Následky môžu cítiť ľudia aj firmy ešte celé roky.
Ekonomika
Horúca novinka
Slovensko čaká ďalšia konsolidácia
Slovensko čaká ďalšia konsolidácia. Zdroj: shutterstock.com/Alessia Pierdomenico/Tupungato

Slovensko sa snaží ozdraviť verejné financie, no podľa najnovších analýz môže ísť o veľmi bolestivý experiment. Namiesto riešenia problémov totiž hrozí, že si krajina vytvára ešte väčšie. Odborníci varujú: Nejde len o to, koľko štát šetrí, ale ako to robí.

Slovensko a riziková konsolidácia: Šetriť nestačí

Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť chce vláda stlačiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028. To však podľa odborníkov nestačí na dlhodobé ozdravenie.

Slovensko starne a výdavky budú rásť. Ak sa nezmení prístup, deficit môže do roku 2040 opäť vyskočiť k 5 % HDP a verejný dlh sa priblíži až k 75 % HDP. Inými slovami, aj keď sa cieľ splní, problém nezmizne, len sa odloží na neskôr.

Slovensko si zvyšuje účet do budúcnosti

Najväčší problém však nie je samotná konsolidácia, ale jej nastavenie. Balík opatrení na rok 2026 má podľa RRZ slabší efekt, než vláda očakáva.

Namiesto plánovaného zníženia deficitu o 0,9 percentuálneho bodu prinesie len približne 0,5 bodu. Navyše časť opatrení je dočasná, čo znamená, že sa budú musieť nahradiť novými.

A prichádza zásadné varovanie. RRZ uvádza:

„Inými slovami, tretina konsolidačného úsilia pre rok 2026 by bola vyvinutá len na neutralizovanie zlej štruktúry opatrení bez vplyvu na samotné ozdravovanie verejných financií a pokračovanie v tejto stratégii aj v rokoch 2027 a 2028 si vyžiada v priebehu budúcej dekády prijatie navyše minimálne jedného konsolidačného balíčka.”

To znamená, že štát síce šetrí, ale neefektívne. Výsledkom je, že bude musieť šetriť ešte viac v budúcnosti.

Viac daní, menej rastu: Problém v štruktúre

Balíček stojí najmä na zvyšovaní príjmov, až 62 % opatrení tvoria vyššie dane. Z toho veľká časť zaťažuje prácu.

Naopak, úspory na fungovaní štátu či v sociálnych výdavkoch sú obmedzené alebo len dočasné.

Zároveň sa obmedzuje priestor na investície, ktoré sú kľúčové pre budúci rast.

Táto kombinácia má jasný dopad:

  • firmy majú vyššie náklady,

  • zamestnávanie sa stáva drahším,

  • ekonomika rastie pomalšie.

Slovensko čaká ďalšia vlna škrtov

Ak by vláda pokračovala v rovnakom štýle aj v rokoch 2027 a 2028, dôsledky budú citeľné. Podľa RRZ si takáto stratégia vyžiada v budúcnosti dodatočné opatrenia približne za 1 miliardu eur. Celkovo je konsolidácia neefektívna až na úrovni 32 %.

Bez ďalších krokov sa deficit po roku 2028 opäť zhorší a už okolo roku 2030 prekročí hranicu 3 % HDP. Neskôr bude ďalej rásť.

Existuje lepšia cesta?

Odborníci upozorňujú, že úspešné krajiny postupujú inak.

Zameriavajú sa viac na:

  • trvalé úspory štátu,

  • efektívnejšie sociálne výdavky,

  • podporu investícií a rastu.

Zároveň menej zaťažujú prácu a podnikanie, čo pomáha ekonomike rásť a znižuje potrebu ďalších škrtov.

Slovensko je tak v kritickom bode. Konsolidácia je nevyhnutná, no ak bude zle nastavená, môže ekonomiku brzdiť celé roky. A namiesto riešenia krízy si krajina vytvorí novú, ešte väčšiu.

Nikola Litvinová
litvinova@kryptomagazin.sk

Vyštudovala som financie, bankovníctvo a investovanie a tieto témy sú pre mňa viac než len práca. Sledujem bankový trh, verejné financie aj finančné nástrahy dnešnej doby.

Najčítanejšie