- Slovensko sa ocitá na hrane fiškálnej stability.
- Verejný dlh rastie rýchlejšie, než vláda očakávala, a blíži sa k hranici 60 % HDP.
- Analytici varujú, že bez zásadných reforiem krajinu čaká dlhové napätie a slabý ekonomický rast.
Konsolidácia alebo len kozmetika?
Z návrhu rozpočtu vyplýva, že vláda počíta s konsolidačným balíčkom v hodnote 2,3 miliardy eur, no len polovica z toho predstavuje skutočné úspory.
Zvyšok tvoria presuny či jednorazové opatrenia. RRZ odhaduje, že 40 % úspor má prísť zo zníženia výdavkov, 30 % zo zvýšenia daní a odvodov a 30 % z legislatívnych zmien.
Boháček však upozorňuje, že takýto prístup nerieši jadro problému:
Zvýšenie daňového zaťaženia nie je dlhodobo udržateľné. Konsolidácia zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu.”
RRZ zároveň varuje pred rizikami rozpočtu na rok 2026 – od vyšších výdavkov na obranu, cez deficitné hospodárenie samospráv, až po slabší výber daní.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Slovensko potrebuje zásadné reformy
Pozitívne je, že Slovensko začína implementovať nový fiškálny rámec EÚ, ktorý by mohol prispieť k lepšej rozpočtovej disciplíne. No rastúce úrokové náklady – ktoré sa do roku 2029 môžu zvýšiť o viac než miliardu eur ročne – budú vládu ďalej tlačiť do kúta.
Boháček uzatvára, že na stabilizáciu by Slovensko muselo znížiť deficit na 2,5 % HDP, čo znamená šetriť alebo získať 2,5 až 3 miliardy eur ročne. Bez zásadných reforiem však hrozí, že krajina uviazne v pasci stagnácie:
Ak bude vláda pokračovať v súčasnom tempe a spoliehať sa na jednorazové opatrenia, Slovensko riskuje dlhé obdobie slabého rastu a rastúcich úrokových nákladov.”
