- MMF varuje: dlh môže do roku 2040 stúpnuť k 105 %.
- Rast v roku 2025 spomalil na 0,8 %, deficit ostal okolo 5 %.
- Vyššia DPH a drahšie služby držali infláciu vyššie.
MMF (Medzinárodný menový fond) upozorňuje, že Slovensko bez ďalších krokov riskuje prudký rast verejného dlhu. Fond v záverečnom vyhlásení misie píše, že ak vláda po roku 2026 nepridá nové opatrenia, deficit sa od roku 2027 začne znova rozširovať a dlh sa do roku 2040 môže priblížiť k 105 % HDP.
Podľa fondu ide o scenár, ktorý by posunul verejné financie do pásma vysokého rizika a zúžil priestor na reakcie v kríze.
Za varovaním stojí najmä slabší výkon ekonomiky. MMF odhaduje, že rast Slovenska sa v roku 2025 spomalil na 0,8 %, kým v roku 2024 dosiahol 1,9 %. Pomalšia ekonomika podľa fondu komplikuje znižovanie deficitu, keďže štát má menej príjmov a zároveň musí riešiť náklady, ktoré rastú rýchlejšie než príjmy. MMF zároveň uvádza, že fiškálny deficit sa v roku 2025 držal približne na úrovni 5 % HDP.
Fond pripomína aj vývoj cien. Inflácia sa podľa MMF zvýšila najmä pre vyššiu DPH na začiatku roka 2025 a rýchlejšie zdražovanie služieb. Spomalenie ekonomiky MMF spája s fiškálnou konsolidáciou a vysokou globálnou neistotou, ktorá brzdí súkromné investície. Dovoz rástol rýchlejšie než vývoz, pričom fond spomína rozširovanie kapacít v automobilovom sektore.
V roku 2026 MMF čaká len mierne lepší obraz. Rast by sa mal udržať približne na 0,9 %. Domáci dopyt má zostať slabší, keďže konsolidácia pokračuje a trh práce sa ochladzuje. Verejné investície však podľa fondu zostanú silné, keďže Slovensko dobieha projekty pred ukončením Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2026.
Jadrová inflácia by mala podľa MMF klesnúť k cieľu 2 % do polovice roka 2027, celkovú infláciu však môžu držať vyššie zmeny v dotáciách na energie.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Čo hovorí MMF na konsolidáciu?
MMF hodnotí konsolidáciu v rozpočte na rok 2026 ako „v zásade primeranú” a vo svojich projekciách uvádza deficit 4,4 % HDP. Zároveň však žiada viacročný plán. Bez neho podľa fondu Slovensko neudrží dlh pod kontrolou. Ak chce vláda znížiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, MMF odhaduje potrebu dodatočných opatrení približne za 2,3 % HDP.
Fond upozorňuje aj na riziká, ktoré môžu rast ďalej brzdiť. Spomína eskaláciu obchodného napätia, geopolitické riziká či volatilitu cien komodít. Z domácich faktorov vyzdvihuje oneskorenia konsolidácie, slabšie čerpanie eurofondov alebo výraznú korekciu cien nehnuteľností. MMF pripomína aj energetickú neistotu. Podľa jeho záverov môže dohoda EÚ o postupnom ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027 znamenať vyššie ceny energií a tým aj tlak na infláciu.
Ministerstvo financií SR po zverejnení hodnotenia uviedlo, že závery berie na vedomie. Rezort poukázal na to, že MMF ocenil konsolidačné úsilie vlády, stabilitu inštitúcií aj boj proti daňovým únikom. Minister financií Ladislav Kamenický zároveň pripomenul náročné externé prostredie a potrebu pro-rastových opatrení. Vláda podľa neho popri konsolidácii hľadá kroky, ktoré podporia ekonomiku.
MMF však posiela jasný odkaz: bez pokračovania konsolidácie po roku 2026 sa dlh začne správať ako snehová guľa. A čím dlhšie Slovensko odkladá rozhodnutia, tým tvrdšie zásahy môže v budúcnosti potrebovať.
Nad Slovenskom sa zmráka. Zdroj: shutterstock.com/Zerbor
RRZ a IFP majú na situáciu jasný názor
Slovensko vstúpilo do roka 2026 s nepríjemným odkazom z minulého roka. Vláda stavila na vyššie dane a očakávala, že rozpočet sa nadýchne. Po prvom roku s 23-percentnou DPH však štát stále počíta veľké mínus. Podľa analytika Portu Mareka Malinu zaostali príjmy za plánom o viac než 1,2 miliardy eur. Tento výpadok podľa neho ukazuje, že zvyšovanie sadzieb samo o sebe nestačí.
Vyššie dane menia správanie domácností aj firiem. Ľudia po zdražení škrtnú časť nákupov a viac premýšľajú, čo odložia na neskôr. Firmy zas hľadajú priestor, kde zaplatia menej. Častejšie riešia nákupy a aktivity za hranicami, ak im to dáva ekonomický zmysel. Štát tak síce zvýši sadzbu, no zároveň môže prísť o časť základu, z ktorého daň vyberá.
Analytici zároveň upozorňujú, že klesá aj samotná efektívnosť výberu daní. Vyššie sadzby a nové dane, medzi nimi aj transakčná daň, podľa nich zvyšujú motiváciu presúvať časť aktivít do šedej zóny. Do tohto obrazu zapadá aj údaj o efektívnom daňovom zaťažení. Efektívna daňová sadzba klesla zo 17,7 % na 16,1 %, čo naznačuje, že štát reálne vyberie nižší podiel než predtým.
Slabá výkonnosť ekonomiky situáciu ešte zhoršuje. Inštitút finančnej politiky počíta v roku 2026 s rastom HDP približne 1,3 %. Takéto tempo znižuje šancu, že štát získa viac peňazí prirodzene, teda rastom ekonomiky. Ak príjmy nerastú, vláda má len dve možnosti. Buď škrtať výdavky, alebo si požičiavať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje deficit verejných financií okolo 5 % HDP. Vyšší deficit tlačí nahor aj verejný dlh. Ten sa podľa dostupných odhadov približuje k 60 % HDP, čo zvyšuje citlivosť krajiny na zhoršenie podmienok na trhoch.
Bežné domácnosti najviac pociťujú „lepkavú” infláciu služieb. Ceny v tejto časti koša sa nezmierňujú tak rýchlo ako pri tovaroch. Služby medziročne rastú až o 8 %, takže aj pri vyšších mzdách ostáva pocit, že peňazí je menej.
Pointa je jednoduchá. Ak štát postaví konsolidáciu len na daniach, môže naraziť na strop. Bez lepšieho výberu, vyššej produktivity a rýchlejšieho rastu sa rozpočtová diera nezatvorí. A tlak na peňaženky ľudí bude pokračovať.
