- Každý tretí Slovák poberá nejaký dôchodok.
- Naše čísla sú dramaticky horšie ako v Grécku po krachu ich sociálneho systému.
- Analytici varujú, že čas konať je práve teraz.
Prečo krajinu zmáha dôchodková kríza
Problém nie je len v počte dôchodcov, ale aj v štruktúre našich výdavkov. Z 15 miliárd eur ročných výdavkov v sociálnej oblasti ide približne 25 % pre chorých, zdravotne ťažko postihnutých a invalidov – to je o 10 percentuálnych bodov viac ako v susedných krajinách a EÚ priemere.
Toto „navyše” predstavuje 1,5 miliardy eur ročne oproti ostatným krajinám, ako vyplýva z dát rozpočtu SR. A do toho nie je započítaná jedna miliarda eur na 13. dôchodok, ktorý zaviedlo ministerstvo práce.
Slovensko potrebuje zmeny ako Grécko a Dánsko
Experti poukazujú na tri kľúčové oblasti, kde ostatné krajiny fungujú inak:
- Majú menej „papierových” invalidov.
- Majú nižší objem platených PN.
- Neskôr nastupujú do dôchodku.
Grécko je dnes na úrovni 33 % poberateľov dôchodkových dávok preto, že takmer skrachovali a o dôchodky mnohí prišli.
Dánsko má nízke čísla preto, že do dôchodku idú až v 67 rokoch a sú oveľa zdravší, a to aj na papieri.
Podľa dát Sociálnej poisťovne sme na Slovensku mali dokopy vyše 1,5 milióna riadnych a predčasných starobných dôchodcov. Invalidných dôchodcov je aktuálne dokopy niečo vyše 217-tisíc, vdov, vdovcov a sirôt je približne 360-tisíc.
Problémom však je, že sa to v najbližších rokoch môže zmeniť, pretože naša populácia starne rýchlo a starnutie obyvateľstva, ako pripomínajú analytici inštitútu, automaticky zvyšuje verejné výdavky a tieto narastajúce náklady viac zaťažujú pracujúcich.
Riešenie je matematika, nie politika
„Matika je sviňa a zložené percentá sú peklo,” ako to výstižne formulujú analytici z Dáta bez pátosu. Ak si problémy nepriznáme, nič nevyriešime a dobehne nás to – Slovensko sa môže stať chudobnou krajinou so slabým štátom.
Nás čaká veľmi skoro osud Grécka, nie Dánska. A to nie preto, že by si ľudia nezaslúžili dôchodky, ale preto, že štát na to nemá a nebude mať.
