- Slovensko nedokáže efektívne pracovať s dátami a riadiť štát.
- Verejné výdavky rastú, no výsledky štátu sa nezlepšujú.
- Kontrolóri odhalili stovky porušení a systémových nedostatkov.
Slovensko sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR dostáva do čoraz vážnejších problémov. Štát dlhodobo neriadi krajinu na základe spoľahlivých dát, nevyhodnocuje ich a často si ani neoveruje ich správnosť. Práve to podľa kontrolórov brzdí rozumné rozhodovanie, znižuje efektivitu verejných politík a prehlbuje úpadok v oblastiach, ktoré priamo zasahujú každodenný život ľudí.
Najvyšší kontrolný úrad na to upozornil v správe o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2025, ktorú predložil do Národnej rady SR. Dokument zhrnul 40 kontrol vo viac ako 180 subjektoch štátnej a verejnej správy. Kontrolóri pri nich odhalili stovky porušení zákona aj systémových zlyhaní. Spolu identifikovali 779 zistení týkajúcich sa porušení pravidiel a vážnych nedostatkov v riadení. Zároveň navrhli 220 odporúčaní, ktoré majú pomôcť pri správe verejných aj európskych financií.
Podľa kontrolórov Slovensko dlhé roky zanedbáva strategické riadenie. Štát síce zbiera množstvo informácií, no nevie s nimi pracovať tak, aby z nich vznikli použiteľné závery. Výsledkom je prostredie, v ktorom úrady rozhodujú bez pevného analytického základu. Z krajiny sa tak stáva digitálne smetisko plné neprepojených databáz, chaotických systémov a nesúrodých údajov. Práve tento chaos podľa NKÚ oslabuje schopnosť štátu reagovať na problémy v zdravotníctve, sociálnej oblasti, doprave, školstve či regionálnom rozvoji.
Kontrolný úrad zároveň upozornil, že štátna a verejná správa rastie, no neprináša primerané výsledky. Počet zamestnancov vo verejnom sektore sa za posledných desať rokov zvýšil o viac ako 36-tisíc. Výdavky verejnej správy od roku 2015 narástli z 35 miliárd eur na takmer 67 miliárd eur.
Napriek tomu občania nevidia zodpovedajúce zlepšenie fungovania štátu. Digitalizácia a informatizácia mali pritom priniesť vyššiu efektivitu, jednoduchšie služby a lepšie riadenie. Do týchto oblastí už štát vložil miliardy eur z európskych aj domácich zdrojov, no očakávaný efekt sa podľa kontrolórov nedostavil.
Netransparentné Slovensko
Správa upozorňuje aj na nebezpečný trend, ktorý sa týka dôvery verejnosti. Útoky na kontrolné a regulačné inštitúcie, oslabovanie internej kontroly a spochybňovanie oznamovateľov ekonomickej kriminality podkopávajú dôveru občanov v štát. Viaceré nezávislé úrady podľa NKÚ čelia čoraz silnejším útokom za svoju odbornú činnosť. Tlak pritom neprichádza len od kontrolovaných subjektov, ale aj od ich obchodných partnerov.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti pripomenul, že bez kontroly nemôže štát fungovať kvalitne ani transparentne. Podľa neho úspešné krajiny podporujú vnútornú kontrolu, chránia oznamovateľov korupcie a vytvárajú prostredie, ktoré sťažuje podvody aj zneužívanie verejných peňazí. Ak štát tieto mechanizmy oslabuje, sám si podkopáva vlastnú dôveryhodnosť.
Zistenia z kontrol za minulý rok ukázali, že chaos v dátach komplikuje aj veľké verejné politiky. Problémy sa prejavili pri zdravotnej starostlivosti, ochrane duševného zdravia detí a mladých ľudí, pri digitalizácii životných situácií aj pri odstraňovaní regionálnych rozdielov. Rovnako sa ukázali pri rozvoji dopravnej a vodárenskej infraštruktúry.
Štát napríklad podľa NKÚ nevie presvedčivo vyhodnotiť, či viac ako 10 miliárd eur ročne v zdravotníctve slúži pacientom transparentne a efektívne. Kontrolóri zároveň upozornili, že rezort zdravotníctva dlhodobo nezvláda otvorené zúčtovanie verejných zdrojov, toleruje nezákonné poplatky a neodstraňuje prostredie, ktoré vedie k plytvaniu.
NKÚ upozorňuje na viaceré problémy. Zdroj: shutterstock.com/Sauce Reques
Kritické čerpanie eurofondov
Otázniky visia aj nad ďalšími výdavkami. Kontrolný úrad upozornil, že štát nevie spoľahlivo zhodnotiť, či energopomoc za viac ako štyri miliardy eur smerovala k ľuďom, ktorí ju naozaj potrebovali. Rovnaký problém vidí aj pri sociálnej podpore a verejných službách v hodnote miliónov eur. Bez presných a overených dát nevie štát posúdiť, či peniaze pomáhajú správnym skupinám a či ich využíva hospodárne.
Správa priniesla aj kritický pohľad na čerpanie eurofondov. Slovensko od roku 2004 získalo z európskej finančnej pomoci viac ako 25 miliárd eur. Podľa NKÚ však tieto zdroje nepomohli znížiť regionálne rozdiely tak, ako sa očakávalo. Rozdiely medzi regiónmi zostávajú hlboké aj po dvoch desaťročiach členstva v Európskej únii. Na hrane chudoby dnes na Slovensku žije takmer milión ľudí. Kontrolóri zároveň upozorňujú na zhoršujúcu sa demografiu, slabnúci trh práce a neschopnosť krajiny udržať mladých ľudí doma.
Problém s dátami a riadením sa naplno ukazuje aj pri verejných financiách. Štát prijal tri balíky konsolidačných opatrení v hodnote takmer 7,5 miliardy eur, no ich dopad nevyhodnotil dostatočne ani cielene. Nie je preto jasné, či tieto zásahy skutočne znižujú zadlženosť, ako vplývajú na firmy, hospodársky rast či na sociálne postavenie zraniteľných skupín. Dlh krajiny sa pritom blíži k 83 miliardám eur a hospodársky rast sa pohybuje len okolo jedného percenta HDP.
