- Slovensko využije fondy EÚ na dotovanie energií pre väčšinu domácností.
- Dotácie pokrývajú najmä plyn, čo znamená podporu fosílnych palív.
- Opozícia a rozpočtový dozor upozorňujú na finančné a trhové riziká.
Slovensko plánuje dotovať účty za energie pre 90 % domácností v roku 2026 prostredníctvom fondov EÚ, konkrétne z kohézneho fondu. Tento plán, ktorý oznámil premiér Robert Fico, vyvolal značnú kritiku na domácej i európskej úrovni. Podľa magazínu Euractiv má táto podpora stáť približne 700 miliónov eur a zahŕňa najmä plyn a vykurovanie, čo znamená dotovanie fosílnych palív.
Slovensko a veľká podpora na energie v roku 2026
Hlavnou otázkou zostáva, či je takéto plošné dotovanie udržateľné a či spĺňa pravidlá EÚ. Európska komisia totiž opakovane vyzýva členské krajiny, aby postupne zrušili plošné dotácie na energie, ktoré narúšajú trh a zaťažujú verejné financie.
Tento krok však mnohí odborníci označili za veľmi široký a potenciálne rizikový. Ako uviedla správa TVnoviny, podľa Radovana Potočára, analytika Energie-portal.sk, nejde o adresnú pomoc. Na Slovensku totiž nie je 90 % domácností, ktoré si nemôžu dovoliť štandardné regulované ceny.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pred dvoma rokmi navrhol, že približne 8 % slovenských domácností bude potrebovať finančnú podporu. Podľa štatistík Eurostatu by približne 10 % rodín mohlo mať problémy s úhradou nákladov na vykurovanie. A to je podstatný rozdiel oproti 90 %.
Európska únia odmieta takéto plošné dotácie, pretože narušujú trhovú súťaž, zvyšujú záťaž verejných financií a bránia efektívnym opatreniam na podporu energetickej efektívnosti a prechodu na obnoviteľné zdroje energie.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Robert Fico si stojí za svojim rozhodnutím
Premiér Fico tvrdí, že plán dostane podporu svojich koaličných partnerov, no už teraz čelí kritike. Andrej Danko, líder SNS, upozornil, že štát si na dotácie musí požičiavať peniaze, ktoré raz s úrokmi zaplatíme všetci.
Slovensko pritom už v minulosti využilo nevyčerpané kohézne fondy na dotovanie energií, keď v roku 2023 šlo o sumu blízku jednej miliarde eur. Európska komisia však vyžaduje, aby podobné použitie týchto fondov schválila, keďže majú byť určené predovšetkým na rozvojové projekty znižujúce regionálne rozdiely.
Fico naznačil, že schválenie zo strany Bruselu je v rámci širšieho politického konsenzu, ktorý vznikol po tom, čo Slovensko zrušilo veto na 18. sankčný balík voči Rusku. Bratislava totiž stále závisí na ruskom plyne a energetická bezpečnosť je pre krajinu kľúčová.
Zatiaľ čo Európska komisia k plánu neuviedla žiadne oficiálne stanovisko, slovenská verejnosť a odborníci zostávajú opatrní. Čas ukáže, či bude tento krok ekonomicky i environmentálne prijateľný, alebo či sa stane záťažou pre verejné financie a trh s energiami.
Ak sa viac zaujímate o peniaze, odporúčame vám pozrieť sa aj na nasledujúce video:
