- Inštitút finančnej politiky predpokladá, že štátny rozpočet zasiahne masívny výpadok príjmov.
- Stovky miliónov eur budú chýbať kvôli externým faktorom a konsolidácií.
- Situácia sa môže v priebehu roka ešte výraznejšie zhoršiť.
Slovensko čelí v roku 2025 vážnym ekonomickým výzvam. Podľa najnovšej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) budú príjmy štátneho rozpočtu nižšie o približne 370 miliónov eur oproti pôvodným očakávaniam. Ekonómovia však varujú, že skutočný výpadok môže byť ešte výraznejší, ako informuje STVR.
Slovensko stráca stovky miliónov eur
IFP upozorňuje, že rozpočtové príjmy budú tento rok omnoho nižšie, než sa očakávalo.
„To pozostáva z nižších daňových príjmov a trochu nižších výdavkov Sociálnej poisťovne,” vysvetľuje analytik IFP Dušan Paur.
V kontexte celkového rozpočtu, ktorý počíta s príjmami 27,5 miliardy eur, sa môže zdať tento výpadok relatívne malý. Odborníci však upozorňujú na viaceré rizikové faktory, ktoré môžu situáciu ďalej zhoršiť.
Nemecká stagnácia ovplyvňuje slovenskú ekonomiku
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) identifikuje ako hlavný problém externé vplyvy, najmä situáciu v Nemecku. Náš najväčší obchodný partner očakáva pokles ekonomického rastu až o 0,9 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcim prognózam.
„Nemecko sa potáca v pásme stagnácie,” konštatuje minister, čo má priamy dosah na výkonnosť slovenskej ekonomiky.
Vedecký pracovník Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž poukazuje na ďalšie faktory spomalenia:
„Pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, ale tiež clá, ktoré veľmi pravdepodobne Spojené štáty voči nám zavedú.”
Tento vývoj má priamy dosah na automobilový priemysel – kľúčové odvetvie slovenskej ekonomiky. Pri poklese predaja automobilov sa znižujú zisky automobiliek, čo vedie k nižším príjmom štátu z dane z príjmu právnických osôb.
Trh práce a spotrebiteľské správanie
Ekonóm Ľuboš Pavelka predpokladá spomalenie v tvorbe nových pracovných miest.
„Podnikateľské subjekty budú vyrábať menej výrobkov vzhľadom na to, že majú menší počet objednávok od obchodných partnerov,” vysvetľuje.
Osobitnou kapitolou je vplyv konsolidačných opatrení na príjmy štátneho rozpočtu. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) by teoreticky malo viesť k vyšším príjmom. Baláž však upozorňuje na možné zmeny v správaní spotrebiteľov:
„Niektoré domácnosti môžu obmedziť svoju spotrebu alebo sa môžu preorientovať na lacnejšie výrobky.”
Takéto zmeny v spotrebiteľskom správaní by mohli viesť k ďalšiemu prehlbovaniu výpadku v daňových príjmoch.
Slovensko ovplyvňujú externé faktory aj domáca konsolidácia
Minister Kamenický pripomína, že súčasný pokles ziskovosti firiem možno vnímať aj ako normalizáciu po období „extrémnej ziskovosti” počas covidovej krízy. Napriek tomu zostáva otázne, ako sa slovenská ekonomika vyrovná s kombináciou externých tlakov a domácich konsolidačných opatrení.
Analytici IFP zdôrazňujú, že ich odhad 370-miliónového výpadku je predbežný a môže sa v priebehu roka meniť. V súčasnej situácii plnej neistôt bude kľúčové sledovať vývoj v Nemecku, reakcie spotrebiteľov na zvýšenie DPH a celkové oživenie európskej ekonomiky.
