- Slovensko sa ocitá na hrane fiškálnej udržateľnosti.
- Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nás čaká dramatický nárast verejného dlhu.
- Šetrenie bude nevyhnutné – a pravdepodobne najtvrdšie v modernej histórii Slovenska.
Slovensko sa rúti do finančnej krízy, akú ešte nezažilo. Najnovšia prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaľuje šokujúce čísla – deficit verejných financií sa vyšplhá nad 6 % HDP a verejný dlh sa priblíži k 75 % HDP. To znamená jediné: čakajú nás drastické úsporné opatrenia.
Slovensko čelí finančnej katastrofe
Čísla z najnovšej prognózy sú alarmujúce. Kým ešte v júni odhadovali odborníci deficit maximálne na 5,7 % HDP, teraz sa očakáva nárast nad 6 % HDP. V roku 2029 to bude znamenať schodok vo výške takmer 10 miliárd eur.
Verejný dlh sa zvýši dramaticky – z dnešných 54,1 % HDP na takmer 69 % HDP do roku 2029. V roku 2027 dokonca presiahne hranicu 100 miliárd eur. Hrubý dlh sa priblíži k 75 % HDP, čo je nebezpečne blízko k európskemu limitu 90 %.
Prečo sa situácia zhoršuje?
Za zhoršením stojí niekoľko faktorov. Hlavným vinníkom je pomalší ekonomický rast, ktorý znižuje daňové príjmy štátu. Problém zhoršujú aj nedávno prijaté výdavkové opatrenia – najmä náklady na rekonštrukciu nemocníc v rezorte obrany a valorizácia miezd v školstve v objeme 612 miliónov eur.
Situáciu komplikuje aj fakt, že niektoré daňové opatrenia boli len dočasné. V roku 2028 vyprší zvýšenie daní a odvodov, čo vytvorí ešte väčšiu dieru v rozpočte.
Najväčšie výdavkové položky štátu sú mzdy, ktoré vypláca štát verejným zamestnancom,” vysvetľuje analytik Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Potom je to sociálna sféra, vrátanie dôchodkov. To je jednoznačne najväčšia výdavková položka krajiny.”
Slovensko potrebuje drastické opatrenia
Aby krajina splnila svoje ciele, musí prijať konsolidačné opatrenia v objeme 2 miliardy eur už v roku 2026. To predstavuje 1,4 % HDP. Do konca volebného obdobia bude potrebných ďalších 0,9 miliardy eur.
V roku 2028 sa situácia ešte zhorší – bude potrebné nájsť dodatočných 1,8 miliardy eur (1,2 % HDP) na konsolidáciu. Jednoducho povedané, štát musí buď výrazne zvýšiť dane, alebo drasticky znížiť výdavky.

Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Čo čaká Slovensko?
Ak vláda neprijme výrazné konsolidačné opatrenia, ako varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čaká nás scenár neudržateľne vysokých deficitov a rapídne rastúceho verejného dlhu.
Slovensko už teraz prekračuje dlhovú brzdu – limit, ktorý si samo stanovilo na kontrolu zadlžovania. V roku 2029 presiahne tento limit až o 24,8 percentuálneho bodu HDP.
Maastrichtské kritérium 60 % HDP môže dlh presiahnuť už tento rok, čo by znamenalo porušenie európskych pravidiel.
Slovensko stojí pred najťažším finančným rozhodnutím za posledné roky. Buď prijme nepopulárne, ale nevyhnutné úsporné opatrenia, alebo sa dostane do dlhovej špirály, z ktorej sa bude veľmi ťažko dostávať.