- Slovensko sa pripravuje na rekordne vysoké zdanenie práce.
- Dane a odvody budú tvoriť historicky najväčší podiel na výplatách zamestnancov.
- Bežní ľudia tak pocítia, že z ich peňaženiek mizne viac než kedykoľvek predtým.
Ako sme sa dostali až sem?
Cesta k najvyššiemu zdaneniu práce v regióne nebola náhodná. RRZ upozorňuje, že tento trend je výsledkom dlhodobého nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý záťaž práce zvyšuje „potichu” – prostredníctvom parametrov systému aj v dôsledku konsolidačných opatrení.
Medzi kľúčové kroky patria:
- Zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 percentuálne body od roku 2023.
- Zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov.
- Zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov.
V rozpore s odporúčaniami expertov
RRZ jasne konštatuje, že tento vývoj je v priamom rozpore s odporúčaniami OECD a Európskej komisie. Tie totiž už roky hovoria o tom, že daňové bremeno by sa malo presunúť z práce na spotrebu, majetok či environmentálne dane.
Na Slovensku sa však deje presný opak – bremeno sa naďalej sústreďuje na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu a spotreby zostáva podpriemerné. Výsledok? Obyčajní zamestnanci platia stále viac, zatiaľ čo iné zdroje príjmov štátu zostávajú nedostatočne využité.
Čo to znamená pre vašu peňaženku?
Pre bežného pracujúceho človeka to znamená jedno – z výplaty ostáva menej. Aj keď vám zamestnávateľ pridá na mzde, väčšinu prírastku si zoberie štát v podobe daní a odvodov.
V čase rastúcich cien a inflácie je to dvojnásobne bolestivé. Zatiaľ čo ceny v obchodoch stúpajú, čistá mzda rastie oveľa pomalšie – ak vôbec. A to je presne ten problém, na ktorý upozorňuje RRZ a ktorý pociťuje čím ďalej tým viac Slovákov vo svojich peňaženkách.
