- Slovensko čelí tichej, ale mimoriadne drahej hrozbe.
- Ak vláda nezníži deficit podľa plánov, úroky z dlhu môžu vyskočiť na miliardy eur ročne.
- Rozhodujúce budú najbližšie roky.
Slovensko stojí pred nenápadnou, no mimoriadne drahou hrozbou. Ak vláda nezvládne znižovanie deficitu, krajina môže už o pár rokov platiť za svoj dlh miliardy navyše. Upozorňuje na to najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Podľa blogu analytika Dávida Borovského na webe RRZ by dôsledné dodržanie plánovaného znižovania deficitu znamenalo pre štát výrazné úspory. Ak by sa vláda držala cieľa stlačiť deficit na 3 % HDP do roku 2027 a následne pokračovala až k úrovni 1 % HDP v roku 2030, Slovensko by mohlo na úrokoch ušetriť viac ako 1,3 miliardy eur ročne.
Slovensko a rastúce úroky: Prečo ide o miliardy
Dnes je situácia opačná. Deficit verejných financií má podľa odhadu RRZ v roku 2026 klesnúť len na približne 4,5 % HDP. Bez ďalších opatrení by však od roku 2027 opäť rástol a do roku 2030 by mohol dosiahnuť až 6,4 % HDP.
To by znamenalo dramatický nárast nákladov na obsluhu dlhu. Ak by sa neprijali žiadne nové konsolidačné opatrenia, úrokové náklady by v roku 2030 presiahli 4,3 miliardy eur ročne, čo predstavuje asi 2,6 % HDP.
Pre porovnanie, v roku 2022 boli úroky približne na úrovni 1 % HDP. Ide teda o viac než dvojnásobné zaťaženie ekonomiky.
RRZ upozorňuje:
„Úrokové náklady, ktoré Slovensko vynakladá na obsluhu rastúceho verejného dlhu, predstavujú v dôsledku pretrvávajúcich vysokých deficitov a vyšších úrokových sadzieb čoraz väčšiu záťaž pre verejné financie”.
Slovensko a riziková prirážka: Tichý účet od investorov
Problémom nie je len samotný deficit. Finančné trhy sledujú, ako dôveryhodne štát hospodári. A podľa RRZ sa riziková prirážka slovenských dlhopisov oproti priemeru eurozóny po roku 2023 výrazne zvýšila.
Kým v roku 2022 bol rozdiel len minimálny, v rokoch 2023 až 2025 dosahoval priemerne 0,39 percentuálneho bodu. To znamená, že Slovensko si požičiava drahšie než väčšina krajín eurozóny.
Ak by však vláda pokračovala v konsolidácii, riziková prirážka by mohla byť do roku 2030 nižšia až o 0,55 percentuálneho bodu. Len samotné zníženie rizikovej prirážky by podľa RRZ prinieslo dodatočnú úsporu 266 miliónov eur ročne.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Hrozba dlhu nad 78 % HDP
Bez ďalších opatrení by hrubý dlh verejnej správy mohol do roku 2030 narásť až na 78,2 % HDP. Naopak, pri dôslednom znižovaní deficitu by sa dlh priblížil k maastrichtskej hranici 60 % HDP.
Rozdiel? Približne 30,6 miliardy eur na dlhu.
Tichá hrozba teda nie je v budúcnosti. Je už tu. A rozhodne sa v najbližších rokoch, či Slovensko zaplatí miliardy navyše alebo ich ušetrí.
