- Slovensko má problém, ktorý sa už nedá prehliadať.
- Nové dane nenaplnili očakávania a rozpočet zachraňujú peniaze z Európskej únie.
- Bez nich by boli verejné financie v katastrofálnom stave.
Slovensko vstúpilo do roka 2026 s nepríjemnou správou. Dane, ktoré mali stabilizovať verejné financie, nenaplnili očakávania. Štátny rozpočet síce nakoniec dopadol o niečo lepšie, než sa plánovalo, no nie vďaka domácim príjmom. Rozhodujúcu úlohu zohrali peniaze z Európskej únie. Bez nich by bola situácia výrazne horšia.
Ako upozornil hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš v komentári pre TASR, daňové príjmy vlani sklamali, hoci tvoria viac než tri štvrtiny všetkých príjmov štátu.
Podľa jeho slov: „Rozpočet nezachránili daňové príjmy… Sklamali hlavné zložky ako DPH alebo transakčná daň.” O téme informovala STVR.
Slovensko a tvrdé čísla, ktoré vyvolávajú obavy
Štátny rozpočet skončil v roku 2025 s hotovostným deficitom 6,108 miliardy eur. Hoci je to o niečo lepší výsledok, než sa plánovalo, ešte pár dní pred koncom roka bol schodok takmer 8,5 miliardy eur. Rozdiel nevytvorili dane, ale iné zdroje.
DPH zaostala za plánom takmer o jednu miliardu eur, transakčná daň o približne 240 miliónov eur. Menej, než sa čakalo, priniesli aj dane z príjmov firiem a ľudí. Slovensko tak zistilo, že nové a upravené dane samy o sebe rozpočet nespasia.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovenský rozpočet držia nad vodou eurofondy a Plán obnovy
Kľúčovým záchranným lanom sa stali transfery z EÚ. Do rozpočtu prišlo približne 265 miliónov eur navyše z európskeho rozpočtu a až 764 miliónov eur nad plán z Plánu obnovy. Práve tieto peniaze rozhodli o tom, že konečný deficit nebol ešte vyšší.
Pomohli aj nižšie výdavky štátu, najmä pri bežných tovaroch a službách. Analytik však upozorňuje, že nejde o dôkaz dobrej kondície ekonomiky, skôr o otázku, či boli výdavky realisticky naplánované.
Slovensko zároveň čoraz viac závisí od zahraničných investorov. Viac než 57 % štátnych dlhopisov držia nerezidenti a celkový dlh cez dlhopisy dosahuje 75 miliárd eur. Dôvera investorov zatiaľ trvá, no rizikové prirážky patria medzi najvyššie v eurozóne.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth v Národnej rade SR upozornil:
„Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce,” zaznelo priamo v parlamente.
Bez peňazí z EÚ by Slovensko čelilo oveľa tvrdšej realite. A otázka neznie, či máme problém, ale ako dlho ho ešte dokážeme odkladať.
