- Slovenský dlh dosiahol 62,8 % HDP, čo je historické maximum.
- Prvýkrát máme vyšší dlh ako ekonomicky silné Nemecko.
- Očakáva sa nový balík opatrení na zníženie rastúceho dlhu.
Zachráni dlh konsolidácia?
Slovenská ekonomika sa podľa analytikov už niekoľko mesiacov nachádza v režime konsolidácie, čo má priame dôsledky na správanie obyvateľstva aj firiem.
„Od začiatku roka pôsobí na hospodárstvo zvýšená DPH na 23 % a zavedenie transakčnej dane. Spotrebitelia čelia vysokej inflácii najmä v oblasti služieb,” uviedol analytik XTB Matej Bajzík.
Zdražovanie zasiahlo najmä gastronómiu, ubytovanie a ďalšie služby, kde inflácia dosahuje až 10 %. Domácnosti preto míňajú menej a znižujú svoj dopyt, čo negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie a znižuje výber daní do štátneho rozpočtu.
Firmy navyše čelia rastúcim nákladom a zložitejšej administratíve, čo ich môže v niektorých prípadoch prinútiť znížiť investície alebo zefektívňovať prevádzku znižovaním zamestnanosti.
Externé riziká rastú, automobilky v neistote
Situáciu ešte viac komplikuje externý tlak zo Spojených štátov. Washington avizoval zavedenie 25 % cla na dovoz európskych áut, čo by podľa odborníkov mohlo mať nepriamy vplyv aj na Slovensko, ktoré je významným výrobcom autosúčiastok.
Veľká časť produkcie mieri do Nemecka a Francúzska, ktoré by boli týmto opatrením priamo zasiahnuté.
„Dopady by sa mohli prejaviť s niekoľkomesačným oneskorením, keďže slovenský export je silne naviazaný na západoeurópske automobilky,” doplnil Bajzík.
Hoci nezamestnanosť ostáva rekordne nízka, slovenská ekonomika podľa neho zostáva v defenzíve, a to aj pre pretrvávajúcu infláciu v kľúčových sektoroch a oslabený domáci dopyt.
Slovensko sa tak ocitlo v bode zlomu. Verejný dlh rastie, ekonomika sa spomaľuje a fiškálny priestor na nové opatrenia sa zužuje. Otázkou zostáva, či vláda nájde rovnováhu medzi potrebnou konsolidáciou a podporou rastu, alebo sa vydá nebezpečnou cestou zvyšovania daní, ktoré môžu dusiť ekonomiku ešte viac.
