- Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť.
- Verejný dlh rastie a varovania odborníkov znejú čoraz naliehavejšie.
- V parlamente zazneli slová, ktoré by nemali zostať bez odozvy.
Slovensko stojí pred nepríjemnou pravdou. Verejné financie sa síce formálne „udržiavajú”, no v skutočnosti sa krajina nebezpečne približuje k hranici, za ktorou už prichádza tvrdý účet. Presne na to upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth v Národnej rade SR pri predstavení hodnotenia rozpočtovej zodpovednosti za rok 2024.
Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť
Podľa RRZ hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti – udržateľné verejné financie – nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 4,1 % HDP, čo znamená stredné riziko. Hoci sa oproti roku 2023 situácia mierne zlepšila, tento pozitívny efekt už teraz znovu slabne.
Slovensko má historicky najvyššie príjmy, no zároveň smeruje k deficitu okolo 5 % HDP, čo je podľa RRZ dlhodobo neudržateľné. Inými slovami – štát vyberá veľa, ale míňa ešte viac.
Slovensko v pasci dlhu: Čísla, ktoré desia
Najvážnejší signál prichádza pri pohľade na verejný dlh. Hrubý dlh Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP, čím sa krajina už piaty rok po sebe nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy.
RRZ upozorňuje, že bez ďalších konsolidačných opatrení môže dlh do roku 2029 vzrásť až na 72,8 % HDP. To je nárast o viac než 13 percentuálnych bodov. Hlavným dôvodom nie sú krízy či pandémie, ale chronické rozpočtové deficity a rastúce úrokové náklady.
„Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce,” zaznelo priamo v parlamente.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
