- Slovenské firmy čelia legislatívnemu tlaku, ktorý rastie rýchlejšie než ich schopnosť prispôsobovať sa.
- Neustále novelizácie menia pravidlá takmer zo dňa na deň.
- Biznis sa tak mení na boj o prežitie v byrokratickom labyrinte.
Slovenské podnikateľské prostredie sa za posledné desaťročia mení spôsobom, ktorý firmy stále častejšie označujú za neudržateľný. Dôvodom však nie sú trhové vlny ani technologické zvraty, ale rastúca legislatívna záťaž, ktorá sa rokmi naberá na objeme aj komplexnosti.
„Slovenský podnikateľ si už dávno nezvyká len na trh. Zvyká si najmä na zákony,” hovorí analytička Klubu 500 Diana Motúzová, ktorá prirovnáva vývoj právnych predpisov k živému organizmu – neustále rastú, menia sa a pridávajú nové povinnosti.
Slovensko mení zákony niekoľkokrát ročne
Dáta o vývoji kľúčových predpisov jej slová len potvrdzujú. Zákon o dani z príjmov sa od začiatku 90. rokov rozšíril z približne 12-tisíc slov na vyše 120-tisíc v roku 2025. To je desaťnásobné zväčšenie, ktoré vytvára spleť výnimiek, špecifických režimov a detailných povinností.
Navyše sa mení v priemere šesťkrát ročne, čo firmy prakticky drží v trvalom režime implementácie nových pravidiel – neraz v časovej tiesni a bez dostatočných usmernení.
Podobný trend vidno aj v pracovnom práve. Zákonník práce narástol z 39-tisíc na 58-tisíc slov a novelizuje sa približne trikrát ročne. Firmy tak musia priebežne upravovať pravidlá pracovného času, dohôd či flexibilných foriem zamestnávania.
Rast zložitosti zasahuje aj oblasti, ktoré boli roky stabilné. Predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci narástli z 3-tisíc na viac než 22-tisíc slov. To znamená vyššie nároky na dokumentáciu, audity, školenia aj právnu zodpovednosť manažmentu.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Náklady rastú ešte rýchlejšie než legislatívne tempo
Podľa Motúzovej je dôsledok jednoznačný: podniky musia investovať do procesov, IT riešení a odborníkov, len aby dokázali držať krok s rýchlo sa meniacimi zákonmi. Pri frekvencii noviel v daňovej či pracovnoprávnej oblasti sa stávajú rizikom aj neúmyselné chyby, ktoré môžu vzniknúť pri interpretácii pravidiel meniacich sa takmer na štvrťročnej báze.
„Ak chceme predvídateľné podnikateľské prostredie, potrebujeme menej legislatívnych skokov a viac stability,” zdôrazňuje Motúzová.
Slovenské podnikanie sa tak dostáva do paradoxu: nejde len o to, čo zákon prikazuje, ale ako často sa tieto príkazy menia. Trh firmy tlačí inovovať, no legislatíva ich núti prepisovať a preprogramovávať svoje procesy v miere, ktorú už nedokáže efektívne zvládať ani poctivý prístup či bežné interné kapacity.
Vo svete rastúcej administratívnej záťaže sa podnikanie čoraz viac mení na disciplínu právnej navigácie, kde nerozhoduje len výkon, ale aj schopnosť držať krok s nekončiacim legislatívnym maratónom.
