- Slovensko plánuje zaviesť digitálnu daň pre veľké online platformy.
- Opatrenie môže štátu priniesť desiatky až stovky miliónov eur ročne.
- Daň by bola dočasná, kým nezačne platiť globálna dohoda OECD/G20.
Slovensko znovu otvára diskusiu o zavedení digitálnej dane. Štát sa snaží nájsť nové zdroje príjmov a jedným z riešení je vyššie zdanenie veľkých zahraničných online platforiem.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Radomír Šalitroš plánuje návrh predstaviť koaličným partnerom. Podľa jeho slov by táto daň mohla štátu priniesť desiatky až stovky miliónov eur ročne. Upozornil na to portál Živé.sk.
Nová daň by sa týkala najväčších technologických gigantov, ktorí na Slovensku generujú vysoké príjmy, no nezdaňujú ich tu. Medzi nimi sú Meta (Facebook, Instagram), Google, YouTube, TikTok, Booking, Airbnb, Uber, Bolt, Amazon, eBay, Aliexpress, Netflix, Spotify a Disney+. Opatrenie by sa dotklo aj poskytovateľov cloudových služieb, napríklad Microsoft či Amazon Web Services.
Šalitroš tvrdí, že slovenské firmy musia zdaňovať svoje zisky doma, zatiaľ čo veľké zahraničné platformy odvádzajú dane v krajinách s výhodnejším daňovým prostredím. „Takýto stav je nespravodlivý. Slovensko musí zabezpečiť férové podmienky pre všetkých,” zdôrazňuje.
Ministerstvo plánuje zaviesť digitálnu daň len dočasne, kým nezačne fungovať globálny rámec OECD/G20. Ten má priniesť jednotné pravidlá pre zdaňovanie digitálnych platforiem a očakáva sa, že začne platiť najskôr v rokoch 2026 až 2027.
Podobný krok už spravili viaceré európske štáty.
Francúzsko vyberá 3 % DST, čo mu ročne prináša približne 400 miliónov eur. Rakúsko zdaňuje digitálnu reklamu sadzbou 5 %, Taliansko zaviedlo 3 % DST, Maďarsko má daň až do 7,5 % a India používa equalisation levy vo výške 6 %.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Daň nie je úplnou novinkou
Myšlienka digitálnej dane nie je nová. O jej zavedení sa diskutuje už od roku 2017, keď sa téma dostala na stôl Európskej únie. Členské štáty sa však na spoločnom postupe nedohodli, a preto viaceré krajiny spustili vlastné riešenia.
Na Slovensku návrh podporoval aj Andrej Danko, predseda SNS, ktorý je vo vláde aj dnes. V roku 2019 vyhlásil: „Slovensko môže na tejto dani iba získať.” Neskôr sa k téme vyjadril aj Robert Fico, ktorý myšlienku spomenul pred voľbami v roku 2020.
Ministerstvo financií však v minulosti prepočítalo, že výnos z tejto dane by dosiahol len sedem miliónov eur ročne. Keďže by správu dane sprevádzali vysoké náklady, vláda sa napokon rozhodla návrh nerealizovať.
Slovensko od roku 2018 vyžaduje, aby sa zahraniční poskytovatelia digitálnych služieb registrovali a platili dane zo svojich slovenských príjmov. Očakávané výsledky však neprišli.
Podľa údajov Denníka E odviedli slovenskí poskytovatelia ubytovacích a prepravných služieb v roku 2018 približne 900-tisíc eur, no už o rok neskôr suma klesla na 300-tisíc eur.
Digitálna daň môže priniesť nové príjmy pre štát, no zároveň vyvoláva otázky, či bude skutočne efektívna. Veľké internetové platformy často sídlia v krajinách s nízkymi daňami a ich reálne aktivity na Slovensku sú minimálne. Existuje preto riziko, že očakávané výnosy nebudú také vysoké, ako sa predpokladá.
