- Slovensko má menej technických absolventov než priemer EÚ.
- Európa platí za elektrinu viac než USA a Čína.
- Čína rozširuje uhlie, zatiaľ čo Európa ho obmedzuje.
Slovensko vstupuje do ďalších rokov s viacerými slabými miestami, ktoré môžu spomaliť jeho ekonomický rast. Upozorňuje na to analytický materiál Kompas500 od Klubu 500. Ten pomenúva tri veľké problémy.
Európa obmedzuje uhlie rýchlejšie než zvyšok sveta, Slovensko má málo technických absolventov a európsky priemysel čelí drahej elektrine. Práve táto kombinácia podľa analýzy zvyšuje tlak na konkurencieschopnosť.
Veľký rozdiel vidno pri energetike. Európska únia sprísňuje klimatické pravidlá a dlhodobo znižuje uhoľnú kapacitu. Čína však ide inou cestou. Popri rozvoji obnoviteľných zdrojov ďalej posilňuje aj uhlie. V roku 2025 spustila 78,1 gigawattu nových uhoľných kapacít a čistý prírastok dosiahol takmer 70 gigawattov. Od roku 2015 tak čínska uhoľná základňa narástla o viac ako 40 percent. Európska únia v rovnakom období znížila svoju kapacitu približne o 40 percent.
Tento rozdiel sa premieta aj do emisií. Európska únia dnes tvorí asi 6 percent svetových emisií skleníkových plynov, kým Čína približne 30 percent.
Európa emisie znižuje, no globálny vývoj určujú najmä veľké ekonomiky, ktoré si ponechávajú širší energetický mix. Analýza zároveň pripomína, že časť poklesu emisií v Únii súvisí aj so slabšou priemyselnou výrobou.
Slovensko a problémy vo vzdelávaní
Pre Slovensko je dôležitá aj druhá téma, a to vzdelávanie. Krajina dlhodobo produkuje málo absolventov technických a prírodovedných odborov. Na Slovensku pripadá 13,9 absolventa STEM odborov na 1 000 mladých ľudí, priemer EÚ dosahuje 22,4.
Slovensko zaostáva nielen za európskym priemerom, ale aj za viacerými susedmi. Slabé čísla vidno aj pri podiele technických odborov medzi všetkými vysokoškolskými absolventmi.
Ešte vážnejší problém ukazujú konkrétne odbory. V oblastiach ako analýza dát, umelá inteligencia, návrh čipov či elektrooptika ide často len o jednotky alebo desiatky absolventov ročne. To je málo na ekonomiku, ktorá chce rásť cez technológie, automatizáciu a vyššiu pridanú hodnotu. Jednotlivé iniciatívy podľa analýzy nestačia, ak ich nedoplní širšia systémová zmena.
Tretí problém predstavuje cena elektriny. Európsky priemysel platí za energiu výrazne viac než konkurencia v USA a Číne. V roku 2024 dosiahla priemerná cena elektriny pre priemysel v EÚ 179 eur za megawatthodinu, v USA 75 eur a v Číne 76 eur. Vyššie sú aj sieťové poplatky a dane. Výsledkom je slabšia pozícia európskych fabrík v čase, keď význam elektriny ďalej rastie.
