Slovensko čaká rozpočtová jeseň. Vyrovnaný rozpočet alebo politická búrka?

  • Rozpočet musí byť od novembra vyrovnaný kvôli dlhovej brzde.
  • Vláda zvažuje politické manévre, aby sa vyhla sankciám.
  • Slovenský dlh prvýkrát prekonal zadlženosť Nemecka.
Ekonomika Vyrovnaný rozpočet alebo politická búrka
Vyrovnaný rozpočet alebo politická búrka? Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis, hyotographics
BitmarketsBitmarkets

Horúca jeseň pred nami

Nech sa vláda rozhodne pre akýkoľvek scenár, rozpočtová jeseň 2025 bude predstavovať politicky výbušné obdobie.

Schválenie vyrovnaného rozpočtu je pri súčasnom stave verejných financií prakticky nemožné. Očakáva sa preto, že kabinet bude hľadať spôsoby, ako si zachovať flexibilitu a vyhnúť sa tvrdým sankciám.

Otázkou zostáva, či pôjde cestou politickej dohody a zrýchleného procesu, kreatívnej úpravy rozpočtu v parlamente, alebo sa rozhodne pre radikálnu výmenu vlády bez volieb. Každý z týchto krokov so sebou nesie právne aj politické riziká a môže zásadne ovplyvniť fungovanie verejných financií na najbližšie roky.

Jedno je však isté. Rozpočtová imunita sa končí a dlhová brzda sa naplno zapne. To znamená, že o budúcnosti verejných financií a možno aj o zložení vlády sa rozhodne už počas nadchádzajúcej jesene.

Slovensko krachuje

Slovensko sa v prvom štvrťroku 2025 dostalo do najhoršej finančnej kondície od svojho vzniku. Podľa predbežných údajov Eurostatu verejný dlh dosiahol 62,8 % hrubého domáceho produktu, čo je historické maximum. Zároveň sa prvýkrát stalo, že zadlženosť Slovenska prekonala Nemecko – najväčšiu ekonomiku eurozóny, ktorej dlh ku koncu marca 2025 predstavoval 62,3 % HDP.

Alarmujúce čísla

Ako sme informovali v tomto článku, medzikvartálny nárast o 3,5 percentuálneho bodu je najvyšší spomedzi všetkých krajín Európskej únie, spolu s Rakúskom. Takéto tempo zadlžovania signalizuje vážne problémy s udržateľnosťou verejných financií.

Porovnanie s krajinami V4 ukazuje, že Slovensko je v čoraz horšej pozícii. Vyšší dlh má už len Maďarsko, ktoré sa však na vyšších úrovniach zadlženia drží dlhodobo. Poľsko si udržiava náskok približne šiestich percentuálnych bodov a Česko má dlh len tesne nad 40 % HDP.

Takýto stav môže znamenať zhoršenie ratingu Slovenska a tým aj vyššie náklady na obsluhu dlhu. To by sa priamo premietlo do štátneho rozpočtu a mohlo by obmedziť financovanie kľúčových služieb.

SpäťStrana 2/2
Ďalej
txbFumbi mobil
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.