- Rozpočet musí byť od novembra vyrovnaný kvôli dlhovej brzde.
- Vláda zvažuje politické manévre, aby sa vyhla sankciám.
- Slovenský dlh prvýkrát prekonal zadlženosť Nemecka.
Rozpočet sa pre kabinet Roberta Fica stane od 22. novembra 2025 tvrdým orieškom, pretože mu skončí dvojročná rozpočtová imunita, ktorú mu poskytla dlhová brzda. Od tohto dátumu sa spustí plný balík prísnych sankcií, keďže verejný dlh Slovenska prekračuje všetky pásma dlhovej brzdy.
Vláda už nebude môcť obísť povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet a hrozí jej aj hlasovanie o dôvere v parlamente, upozorňuje portál O peniazoch.
Doteraz mal kabinet voči väčšine sankcií ochranu. Musel len predkladať opatrenia na zníženie dlhu a zmrazili sa platy členov vlády. Rezerva predsedu vlády aj celej vlády však ostala nedotknutá – čo si kabinet hneď na začiatku funkčného obdobia využil vo svoj prospech.
Jednou z možností, ako sa vyhnúť sankciám, je schváliť rozpočet na rok 2026 ešte pred 21. novembrom. To by znamenalo, že by vláda stihla celý proces skôr, ako skončí imunita. V slovenských podmienkach by to však bol takmer rekord – parlament totiž bežne schvaľuje rozpočet až v decembri.
Navyše, posledná riadna schôdza pred týmto dátumom je naplánovaná až na 25. november.
Aj keby sa to podarilo, išlo by len o odklad problému o jeden rok. V roku 2027 by už vláda musela pristúpiť k predloženiu vyrovnaného rozpočtu bez akejkoľvek výnimky.
Vyrovnaný rozpočet?
Ďalším riešením môže byť formálne predloženie vyrovnaného rozpočtu, ktorý však parlament počas schvaľovania výrazne zmení na deficitný.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že tento postup by mohol vyvolať otázky o súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Ak by ho niekto napadol, mohol by o ňom rozhodovať Ústavný súd.
Tento scenár by zároveň ovplyvnil aj samosprávy. Od 22. novembra totiž platí, že obce a vyššie územné celky musia mať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet a ich výdavky nemôžu rásť.
Postará sa rozpočet o novú vládu?
Najdiskutovanejšou možnosťou je formálne preskupenie vlády. Dlhová brzda totiž pri vyslovení dôvery novému kabinetu opäť spúšťa dvojročnú výnimku zo sankcií. Znamenalo by to, že prezident by prijal demisiu súčasnej vlády a poveril zostavením novej vlády tie isté strany – pokojne aj s minimálnymi zmenami vo zložení.
„V takom prípade by vláda získala ďalšie dva roky na predkladanie deficitných rozpočtov a vyhla by sa hlasovaniu o dôvere aj zmrazeniu rezerv,” vysvetľuje Koršňák. Tento postup by však vyžadoval súhlas prezidenta, čo sa podľa analytikov nevylučuje.
Takýto krok by určite vyvolal politickú búrku. Opozícia by ho mohla označiť za účelové obchádzanie zákona a verejnosť by vnímala, že sa vláda snaží vyhnúť rozpočtovej disciplíne.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
