- Slovensko má rastúci dlh a čoraz častejšie sa spomína „grécky scenár“.
- Je to len strašenie, alebo reálne varovanie pred krízou?
- Grécka skúsenosť ukazuje, čo sa stane, keď sa riešenia príliš dlho odkladajú.
Slovensko sa vybralo opačným smerom. Po pandémii sa pozitívny vývoj verejných financií zlomil a krajina sa v posledných rokoch výrazne zadlžila.
Za sedem rokov sa hospodárenie dostalo z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, najmä kvôli rastu sociálnych výdavkov a platov vo verejnej správe.
Veľa sa hovorí o predčasných dôchodkoch a plošne vyplácaných 13. dôchodkoch, ktoré sú pre štátny rozpočet obrovskou záťažou.
Čo nás čaká, ak sa nepoučíme
Podľa analýzy NBS má Slovensko ozdravovanie stále vo vlastných rukách. Ak však bude pokračovať len cestou vyšších daní, alternatívou môžu byť výdavkové škrty podobné tým gréckym.
Grécko po roku 2015 znížilo sociálne výdavky a platy verejných zamestnancov v rozsahu, ktorý by na Slovensku znamenal približne 6 miliárd eur.
To je suma, ktorá sa zhoduje s tým, čo by Slovensko potrebovalo na postupnú konsolidáciu verejných financií v nasledujúcom desaťročí.
Slovensko nemusí zažiť grécku katastrofu, no iba vtedy, ak začne konať včas. Grécky príbeh ukazuje, že čím dlhšie sa odkladajú nepopulárne rozhodnutia, tým bolestivejšie nakoniec sú. A práve teraz má Slovensko ešte možnosť vybrať si miernejšiu cestu.
