- Slovenskí podnikatelia podvádzajú a nevydávajú pokladničné doklady.
- Finančná správa rozdala pokuty za takmer 200-tisíc eur.
Slovenskí podnikatelia v náročnom ekonomickom prostredí porušujú zákon. Ich snaha zarobiť čo najviac poškodzuje nie len štát, ale aj ich zákazníkov a v konečnom dôsledku aj všetkých obyvateľov Slovenska.
Finančná správa informovala o svojej rozsiahlej kontrolnej akcií, ktorá sa volá „Horúce leto 3”. Kontrolóri zistili, že nepoctiví podnikatelia podvádzajú štát aj jeho občanov vo veľkom.
Horúce leto odhalilo podvody podnikateľov
Finančná správa vysvetľuje:
Príslušníci finančnej správy od začiatku júla preverujú evidovanie tržieb na predajných miestach s vysokou turistickou návštevnosťou – hudobných festivaloch, jarmokoch, kultúrno-spoločenských podujatiach, v baroch, reštauráciách, sezónnych prevádzkach či na kúpaliskách.
Slovenskí podnikatelia sa najčastejšie dopúšťajú podvodov tým, že nevydávajú pokladničné doklady, čo je jasné porušenie zákona o elektronickej registračnej pokladnici. Tieto pokladničné doklady sú dôležité nielen pre kontrolu tržieb, ale aj pre ochranu práv spotrebiteľov, ktorí tak môžu uplatniť reklamácie alebo iné nároky.
Zamestnanci Finančnej správy vykonali počas letných mesiacov 1 536 kontrolných nákupov a zistili porušenie zákona až v 41,47 percentách z nich.
Napriek tomu, že finančná správa o kontrolnej akcii stále intenzívne informuje, zdá sa, že niektorí podnikatelia sú nepoučiteľní.
Finančná správa v rámci tejto akcie uložila pokuty v celkovej výške 179 870 eur. Najvyššie pokuty boli uložené v oblasti reštaurácií, obchodov a služieb, kde podnikatelia často krátili tržby alebo nevydávali doklady. Tieto pokuty sú síce vysoké, no často nie dostatočne odstrašujúce. Podvodní podnikatelia stále nachádzajú nové spôsoby, ako obchádzať zákon a vyhnúť sa povinnostiam voči štátu.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Nečestní podnikatelia prehlbujú dieru v štátnom rozpočte
Tieto podvody majú pre Slovensko závažné dôsledky. Nepriznané príjmy znamenajú nižšie daňové výnosy. To má priamy dopad na rozpočet štátu a následne aj na financovanie verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, školstvo či doprava.
Kupujúci totiž platí za nákup tovaru alebo služby cenu vrátane DPH a úlohou podnikateľa je túto vybranú daň od občana odviesť do štátneho rozpočtu.
Okrem toho takéto správanie podnikateľov znižuje dôveru občanov v ekonomický systém. Vytvára zároveň nekalú konkurenciu pre poctivých podnikateľov, ktorí dodržiavajú zákony.
Druhá strana mince je fakt, že Slovensko má jedno z najvyšších odvodových zaťažení v celej Európskej únii. Malí podnikatelia, akými sú práve bufetári či prevádzkovatelia reštaurácií, ktorých Finančná správa v lete kontrolovala, sa často len snažia prežiť, a to aj za cenu toho, že porušujú zákon.