- Slováci výrazne obmedzili nákup prémiových potravín a uprednostňujú lacnejšie alternatívy.
- Tržby obchodníkov rastú pomalšie než ich náklady, rozdiel je takmer 2 %.
- Slovensko má druhé najlacnejšie potraviny v EÚ, no míňame na ne najviac.
Napriek nepriaznivej situácii obchodníci naďalej investujú do rozvoja. V roku 2024 vložili do modernizácie a zlepšenia služieb až 286 miliónov eur. Tieto peniaze smerovali hlavne do rozširovania predajní, vylepšovania online platforiem, automatizácie skladov a zavádzania robotických technológií.
„Bez investícií do digitalizácie a automatizácie nedokážeme zostať konkurencieschopní a zároveň udržať prijateľné ceny pre našich zákazníkov,” dodáva Krajčovič.
Zmeny v správaní spotrebiteľov výrazne ovplyvnili aj vianočnú sezónu. Zákazníci odkladali nákupy do posledných dní pred sviatkami a cielene vyhľadávali zľavnený tovar.
„Zaznamenali sme výraznú koncentráciu nákupov tesne pred Vianocami. Ľudia chceli využiť posledné akcie a získať čo najvýhodnejšie ceny,” hovorí Krajčovič.
Pozitívny trend však predstavuje nárast online nákupov potravín a drogérie, najmä s využitím donáškových služieb. Darilo sa aj lekárňam v nákupných centrách.
Slovenské potraviny patria k najlacnejším v EÚ, no Slováci na ne míňajú viac
Zaujímavý paradox odhaľujú údaje Eurostatu. Ceny potravín na Slovensku patria medzi najnižšie v Európskej únii. Po Rumunsku máme druhé najlacnejšie potraviny v EÚ. Napriek tomu slovenské domácnosti vynakladajú na jedlo takmer 20 percent svojich príjmov, čo výrazne prevyšuje európsky priemer (14 percent).
„Problém spočíva v nízkej kúpyschopnosti našich obyvateľov, ktorá znižuje dostupnosť aj relatívne lacnejších produktov,” vysvetľuje Krajčovič. „Obchodníci aktívne bránia neodôvodnenému zvyšovaniu cien a pomáhajú tlmiť infláciu vďaka silnému konkurenčnému prostrediu.”
