- Bankový sektor dosiahol za trištvrte roka zisk 871,4 milióna.
- K rastu prispeli úroky, poplatky aj nižšia daň z príjmu.
- Napriek priaznivým výsledkom stoja banky pred novými výzvami digitalizácie a menových zmien.
Bankový sektor na Slovensku si za tri štvrte roka pripísal čistý zisk 871,4 milióna eur, čo predstavuje nárast o 7,8 % oproti minulému roku. K lepším výsledkom prispeli vyššie úrokové výnosy aj poplatky, no svoju rolu zohrala aj nižšia daň z príjmu.
Napriek tomu hrubý zisk pred zdanením rástol len mierne – o 0,5 % na 1,35 miliardy eur. Zároveň sa zvýšila tvorba rezerv a opravných položiek.
„Bankový sektor prešiel za posledné dve desaťročia mimoriadne dynamickým vývojom,” uvádzajú analytici finančnej stability v NBS.
Od začiatku milénia banky zvládli globálnu krízu, krízu eurozóny, pandémiu COVID-19 aj obdobie vysokej inflácie. Napriek týmto otrasom zostal sektor podľa NBS stabilný, kapitálovo silný a likvidný, schopný pokrývať dopyt po úveroch.
Bankový sektor sa na Slovensku zmenil
Pred dvadsiatimi rokmi mali banky dvakrát viac vkladov než úverov. Dnes je situácia opačná – úvery presahujú vklady a likvidné aktíva klesli o tretinu. Tento posun znamená, že banky presúvajú kapitál z pasívnej rezervy do aktívneho úverovania a investícií.
Napriek rastu úverov zostáva štruktúra vkladov stabilná. Banky zároveň využili priaznivé trhové podmienky na vydávanie dlhopisov, ktoré sa spolu s retailovými vkladmi stali kľúčovým tlmičom rizika. Významnú časť úverov tvoria hypotéky, ktoré slúžia ako základ pre kryté dlhopisy – dôležitý likviditný vankúš pre prípad kríz.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
Menová politika, štátne dlhopisy a nové výzvy
Reštriktívna politika ECB v rokoch 2022–2023 prinútila banky preskupiť portfóliá a zvýšiť podiel bezpečných aktív. Viaceré inštitúcie preto investovali do štátnych dlhopisov, čím posilnili odolnosť voči trhovým otrasom. Tento krok zapadá do stratégie diverzifikovať príjmy a znížiť riziko v období menovej neistoty.
Do budúcnosti však prichádzajú nové výzvy – digitalizácia finančných tokov, rozšírenie platobných systémov mimo bánk či rastúci záujem ľudí o priame investície do štátnych dlhopisov. To môže znížiť objem vkladov a vyvolať tlak na financovanie.
„Finančné domy by mali byť schopné tieto zmeny zvládnuť, avšak s určitou cenou,” pripomínajú analytici – tou cenou budú vyššie úrokové náklady a väčšia závislosť od alternatívnych zdrojov kapitálu.
