- Len 46,2 % mladých pracuje v odbore, ktorý vyštudovali.
- Priemerná PN trvá 42,5 dňa, v Česku 31,13.
- Dovoz lítia, grafitu a kobaltu z partnerstiev EÚ klesá.
Slovenská ekonomika v problémoch, nie len kvôli školstvu
Kompas500 upozorňuje, že samotná debata o tom, či Slovensko dáva do školstva málo alebo veľa, míňa podstatu. Slovensko smeruje do vzdelávania približne 5 % HDP. Ide o významný podiel ekonomického koláča. Problém však leží v tom, ako efektívne systém premieňa peniaze na využiteľné zručnosti a uplatnenie. Ak viac než polovica absolventov pracuje mimo odboru, ekonomika platí náklady dvakrát. Najprv cez verejné financie a potom cez rekvalifikácie a zaúčanie vo firmách.
Druhý blok Kompas500 sa venuje PN. Dáta Sociálnej poisťovne za rok 2025 ukazujú pokles celkového počtu dní práceneschopnosti z približne 39 miliónov na necelých 35,5 milióna. Zmena pôsobí pozitívne, no jadro problému zostáva. Priemerná dĺžka jednej PN na Slovensku dosiahla v roku 2025 približne 42,5 dňa.
Česká republika vykázala 31,13 dňa. Rozdiel 11 až 12 dní na jeden prípad predstavuje systémový rozdiel. Nehovorí o tom, že by Slovensko malo chorľavejších ľudí. Skôr ukazuje, že sa u nás PN koncentruje do menšieho počtu dlhších epizód.
Ekonomika tento jav cíti viac, než sa zdá. Aj bez PN sa zamestnanec počas roka prirodzene dostane mimo pracoviska pre dovolenku, sviatky či ďalšie zákonné prekážky. Dlhé PN potom zvyšujú tlak na firmy aj na verejné financie.
Každý ďalší deň znamená náklad. Najprv ho nesie zamestnávateľ cez náhradu príjmu, potom systém nemocenského poistenia. Kompas500 upozorňuje aj na regionálne rozdiely. V Žilinskom kraji dosiahla priemerná PN v roku 2025 viac než 50 dní, v Prešovskom vyše 47 dní, kým v Bratislavskom kraji približne 34 dní. Takýto rozptyl naznačuje, že do hry vstupuje štruktúra práce, dostupnosť liečby a rehabilitácie aj miestna prax pri kontrole PN.
