- Slovenská ekonomika môže v roku 2026 rásť približne o 1,3 percenta.
- Cena ropy Brent sa drží nad hranicou 100 dolárov.
- Rast úrokov opäť znižuje priestor na lacnejšie hypotéky.
Slovenská ekonomika síce pokračuje v raste, no zatiaľ len veľmi pomaly. Odhad rastu okolo 1,3 percenta na rok 2026 skôr naznačuje prešľapovanie na mieste než rýchlejšie približovanie k bohatším krajinám Európy. Práve v takomto prostredí pôsobí každé externé riziko silnejšie. A dnes ich je viac než dosť. Vyplýva to z analýzy Slovenskej sporiteľne.
Aspoň mierne povzbudenie priniesol priemysel. V januári medziročne stúpol o 2,7 percenta a po sezónnom očistení medzimesačne o 1,2 percenta. Lepší výsledok podporila najmä energetika a výroba dopravných prostriedkov.
To však ešte neznamená, že slovenské hospodárstvo našlo pevnejšiu pôdu pod nohami. Domáci priemysel zostáva citlivý na zahraničný dopyt, ceny energií aj náladu na európskych trhoch. Jedno priaznivejšie číslo preto nestačí na to, aby zmenilo celkový obraz.
Ten dnes určuje najmä rastúca neistota. Výrazne ju zosilnilo napätie na Blízkom východe. Cena ropy Brent sa drží nad hranicou 100 dolárov za barel a pre Slovensko to nie je vzdialený geopolitický problém.
Drahšia ropa sa postupne premieta do nákladov na dopravu, výrobu, energie aj do očakávaní ďalšieho zdražovania. Medzinárodná energetická agentúra zároveň upozorňuje, že geopolitické riziká a výpadky dodávok ostávajú významným faktorom na ropnom trhu.
Na slovenských pumpách zatiaľ tento tlak nevidno naplno. Benzín aj nafta sa ešte držali pod hranicou 1,5 eura za liter a v medziročnom porovnaní zostali dokonca lacnejšie než vlani. Takýto vývoj však nemusí trvať dlho. V okolitých krajinách ceny palív rastú citeľnejšie a slovenský trh sa tejto vlne nemusí vyhnúť.
Ak ropa ostane drahá dlhšie, domácnosti aj firmy to skôr či neskôr pocítia.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovenská ekonomika a inflácia
Zdanlivo priaznivejšie vyzerá inflácia. Vo februári medziročne spomalila na 3,7 percenta. To však neznamená, že tlak na ceny mizne. Skôr naopak. Práve neistota okolo energií, dopravy a dodávok môže ďalší vývoj opäť skomplikovať. Domácnosti tak stále žijú v prostredí, kde síce tempo rastu cien poľavilo, no pocit úľavy zostáva slabý.
Do toho vstupujú aj centrálne banky. Tento týždeň zasadá americký Fed aj Európska centrálna banka. Trhy zatiaľ vo veľkom nečakajú okamžitý pohyb sadzieb, no oveľa dôležitejšie bude, čo bankári povedia o inflácii, rope a výhľade na ďalšie mesiace.
Práve očakávania finančných trhov sa v posledných týždňoch menia. Pri ECB investori opäť viac rátajú s prísnejším prístupom, pri Fede sa zase oslabili očakávania rýchlejšieho uvoľňovania menovej politiky. To má veľmi konkrétny dosah aj na Slovensko. Rastie cena dlhých peňazí, teda cena financovania, od ktorej sa odvíjajú nové hypotéky aj refinancovanie starších úverov.
Od začiatku marca vzrástli trojročné aj päťročné swapy približne o 40 až 45 bázických bodov. Vyššie sa posunuli aj jednoročné sadzby. Výnos desaťročného nemeckého dlhopisu sa priblížil k trom percentám a slovenský desaťročný dlhopis sa drží približne na 3,5 percenta. To je jasný signál, že priestor na citeľne lacnejšie hypotéky sa znovu zúžil.
Priemerná sadzba na novej hypotéke síce ešte vlani klesla, no nový trhový normál sa podľa všetkého ustáli nad hranicou troch percent.
Pripravte sa na „škaredý“ ekonomický kolaps podobný roku 2008, varuje veterán
A čo rozpočty domácností?
Tento vývoj nekomplikuje len rozpočty domácností. Tlačí aj na verejné financie. Slovensko si v aktuálnej aukcii predalo dlhopisy za 643 miliónov eur a celkový dopyt prevýšil ponuku len 1,3-násobne. Výnosy pri nových emisiách už odrážajú nervozitu investorov aj rastúce inflačné očakávania. Štát si tak požičiava ďalej, no za menej pohodlných podmienok než pred niekoľkými mesiacmi.
S rastom cien pohonných hmôt sa opäť vracia aj otázka, či má štát zasahovať do cien. Krátkodobá pomoc môže v čase silného vonkajšieho šoku dávať zmysel, no plošné stropovanie má aj svoju cenu. Deformuje trh, otupuje cenový signál a môže vytvoriť ďalšie problémy.
Oveľa rozumnejšie preto pôsobí adresnejšia pomoc. Ak chce vláda zmierniť dosahy drahej energie, zmysel má skôr cielená a dočasná podpora pre najzraniteľnejšie domácnosti než široké zásahy pre celý trh.
Slovenská ekonomika tak vstupuje do ďalších mesiacov s tromi slabinami naraz. Má pomalý rast, citlivý priemysel a infláciu, ktorá ešte nepovedala posledné slovo. K tomu sa pridávajú drahšie úvery, napäté verejné financie a geopolitické riziká, ktoré nevieme ovplyvniť. Neistota dnes netlačí len na ceny ropy. Tlačí aj na rozhodovanie domácností, firiem a štátu. A práve to môže byť v najbližšom období pre Slovensko najväčší problém.
