- Slovenská ekonomika stráca konkurencieschopnosť pre drahé energie.
- Slovensko zaostáva v digitalizácii verejných služieb za EÚ.
- Čína získava náskok v kľúčových technológiách budúcnosti.
Slovenská ekonomika dnes čelí tlaku z viacerých strán naraz. Nestačí sledovať iba rast cien, vývoj výroby alebo stav verejných financií. Čoraz viac záleží na tom, či má krajina prístup k lacnej energii, funkčný digitálny štát a silné zázemie vo výskume a technológiách.
Práve tieto tri oblasti dnes podľa analýz Kompas500 naznačujú, kam sa bude uberať hospodárstvo v najbližších rokoch. Ak Európa aj Slovensko v týchto témach nezrýchlia, budú len dobiehať konkurenciu.
Prvým varovaním je napätie v okolí Hormuzského prielivu. Keď sa hovorí o tejto oblasti, verejnosť si väčšinou spojí problém s ropou. Skutočný dosah je však širší. Cez túto trasu totiž prúdi aj veľká časť obchodu s hnojivami a surovinami na ich výrobu. Ak sa tento uzol dostane do problémov, dôsledky necítia len energetické trhy. Kríza sa postupne prenesie aj do poľnohospodárstva a napokon do cien potravín.
Práve preto nemožno strategické suroviny vnímať len ako tovar, ktorý si Európa vždy niekde kúpi. Pri hnojivách to platí dvojnásobne. Základ dusíkatých hnojív tvorí čpavok a od neho závisí veľká časť svetovej potravinovej produkcie.
Európa pritom čpavok vyrábať vie. Má know-how aj priemyselné kapacity. Naráža však na vysoké ceny energií. Kým konkurenti vyrábajú lacnejšie, európsky priemysel vstupuje do súťaže s výraznou nevýhodou.
Lacnejšie riešenie ako slabina
Výroba čpavku patrí medzi energeticky najnáročnejšie odvetvia a zemný plyn tvorí rozhodujúcu časť nákladov. Keď európske podniky platia za plyn násobne viac než firmy v USA alebo v Číne, ich konkurencieschopnosť slabne. Výsledok je jasný. Časť výroby sa prestáva oplácať, kapacity sa oslabujú a rastie závislosť od dovozu. To, čo v čase pokoja vyzerá ako lacnejšie riešenie, sa v čase krízy mení na slabinu.
Debata o energiách preto nesmie zostať len pri sociálnych dopadoch alebo ekologických cieľoch. Ide aj o priemyselnú a potravinovú bezpečnosť. Bez dostupnej energie nebude konkurencieschopný ani chemický priemysel, ani poľnohospodárstvo. Ak Európa stratí vlastnú výrobnú základňu pri strategických vstupoch, bude viac odkázaná na neistý svetový trh.
Ekonomika pod tlakom konfliktov: NBS posiela Slovákom dôležitý odkaz
Druhou skúškou je digitalizácia štátu. Práve tu Slovensko zaostáva za krajinami, ktoré pochopili, že moderné verejné služby neznamenajú len pohodlie, ale aj nižšie náklady a vyššiu výkonnosť ekonomiky. Dáta Európskej komisie ukazujú, že digitálne služby pre firmy aj občanov u nás nedosahujú úroveň najlepších štátov únie. To v praxi znamená viac papierovania, pomalšie vybavovanie a vyššie transakčné náklady.
Podnikatelia v digitálne vyspelejších krajinách zvládnu väčšinu úradných úkonov online. Rýchlejšie založia firmu, jednoduchšie plnia daňové povinnosti a menej času strávia komunikáciou s úradmi. Slovensko v tomto smere stále stráca. Slabšia digitalizácia neznamená len menej komfortu. Znamená aj horšie podmienky pre podnikanie a investície.
Silný príklad ponúka Estónsko. Tamojší štát sprístupnil takmer všetky verejné služby online a občania aj firmy vybavia väčšinu agendy na diaľku. Takýto model prináša úsporu času aj peňazí. Zároveň posilňuje transparentnosť a znižuje byrokraciu. Pre Slovensko by digitalizácia nemala predstavovať luxus, ale jednu z najlacnejších a najúčinnejších reforiem.
Slovenská ekonomika a výzvy
Treťou veľkou témou je technologická súťaž vo svete. Čína už dávno nebojuje len o prístup k surovinám. V posledných rokoch si buduje silnú pozíciu vo výskume, vede a pokročilých technológiách. Podľa dostupných analýz vedie vo väčšine strategických oblastí, od umelej inteligencie cez pokročilé materiály až po biotechnológie a kvantové technológie. Rozhodujúcu výhodu dnes nepredstavujú len suroviny, ale aj vedomosti a schopnosť meniť ich na inovácie.
Pre Európu je to nepríjemný signál. Kým Čína a Spojené štáty súperia o technologické prvenstvo, európske krajiny sa medzi lídrami objavujú len obmedzene. To oslabuje ich vplyv na budúce pravidlá trhu aj na vývoj nových odvetví. Kto bude kontrolovať špičkový výskum, ten bude vo veľkej miere určovať aj ekonomiku budúcnosti.
Slovenská ekonomika tak nestojí len pred bežnými výzvami. Ide o oveľa širší zápas o konkurencieschopnosť. Bez lacnejšej energie, výkonnejšieho štátu a silnejšieho technologického zázemia bude Slovensko aj Európa strácať.
Budúcnosť hospodárstva sa totiž nebude rozhodovať iba vo fabrikách či na úradoch, ale aj v tom, kto si udrží schopnosť vyrábať, inovovať a konať rýchlo.
