Slovákom hrozí nedostatok ich obľúbeného nápoja. Dôvodom sú zmeny počasia

  • Je možné, že pivo už nebude chutiť tak, ako sme naň zvyknutí.
  • Problémy robí počasie, ktoré je čoraz teplejšie.
Ekonomika Slovensku hrozí „chmeľová kríza“
Slovensku hrozí „chmeľová kríza.“ Zdroj: Shutterstock.com/Drazen Zigic
Catslap PC banerBitmarkets

Pivovarníctvo čelí neľahkej budúcnosti v dôsledku klimatických zmien. Nedostatok chmeľu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe piva, sa stáva čoraz väčším problémom v Európe.

Okrem toho, chmeľ stráca svoju charakteristickú horkú chuť v dôsledku vysokých teplôt a sucha. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.

Podľa výskumu českých vedcov, vyššie teploty spôsobujú, že chmeľ dozrieva až o 20 dní skôr ako v minulosti. Tento urýchlený proces zrenia má za následok zníženie obsahu alfa látok, ktoré sú zodpovedné za horkosť piva.

Aby sládkovia udržali rovnakú úroveň horkosti piva, niektorí z nich už pristupujú k zmenám vo výrobnom procese. Dopady klimatických zmien budú najviac pociťovať pivovary v južnej časti Európy.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 74 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Pestovateľov chmeľu na Slovensku veľa nie je

Napriek tomu, náš región by mal byť v porovnaní s inými oblasťami v lepšej pozícii. Česká chmeliarska obec by mohla získať konkurenčnú výhodu vďaka priaznivejším podmienkam.

Chmeľ sa postupne stáva vzácnou komoditou, pričom na Slovensku ho ako posledný pestuje agronóm Michal Bulko z Nemšovej. Zatiaľ čo ostatné poľnohospodárske družstvá sa rozhodli zrušiť svoje chmeľnice, na Považí majú v pláne ich ďalšie rozširovanie. Tento proces však komplikuje rozdrobenosť pozemkov.

V minulosti sa chmeľ pestoval aj v Soblahove, no v súčasnosti nájdeme chmeľnice už len v Nemšovej. Zber chmeľu tu zabezpečuje niekoľko desiatok pracovníkov. Agronóm Bulko zhodnotil tohtoročnú úrodu slovami: „Úroda bola v porovnaní s minulým rokom lepšia, no stále nedosahuje úroveň, ktorú by sme si predstavovali.”

V sklade je momentálne pripravených presne 463 vriec s lisovaným chmeľom, ktoré čakajú na export. Časť z tohto chmeľu sa použije aj pri výrobe slovenského piva. „Tu máme sušený nalisovaný chmeľ, pripravený na export. Požadovaná váha jedného hranolu je 50 kilogramov,” vysvetlil Bulko.

Napriek tomu, že počet pestovateľov chmeľu na Slovensku klesá a práca s touto plodinou je náročná, v Nemšovej majú ambiciózne plány na rozšírenie svojej chmeľnice. „Máme tu myšlienku postaviť dvanásť hektárov chmeľnice. Kedy? V blízkej budúcnosti,” dodáva.

Ste pravidelným konzumentom piva?

Pomôcť by mal aj štát

Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Jana Holéciová zdôraznila, že pre podporu pestovania chmeľu na Slovensku je nevyhnutné zjednodušiť administratívne procesy spojené s jeho kultiváciou a používaním ochranných prípravkov.

Zároveň apelovala na dôležitosť krokov zo strany štátu, ktoré by viedli sceľovaniu pôdy, čo by výrazne uľahčilo rozširovanie chmeľníc.

Ministerstvo pôdohospodárstva reagovalo informáciou, že pestovatelia chmeľu majú možnosť každoročne žiadať o finančnú podporu. Jednou z podmienok je, aby výmera ich chmeľnice presahovala 0,3 hektára.

Tieto zmeny predstavujú výzvu nielen pre pivovarníkov, ale aj pre milovníkov piva, ktorí môžu v budúcnosti pocítiť zmeny v chuti svojho obľúbeného nápoja. Bude zaujímavé sledovať, ako sa pivovarnícky priemysel prispôsobí týmto novým podmienkam a aké inovatívne riešenia prinesie.

Mohlo by vás zaujímať: Čierne stavby by mohli získať kontroverznú amnestiu. Ide o papalášizmus?

txbFreedum fighter mobil
Autor:
Karina Daráková
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.