- Slováci veria, že si počas práce sporia na vlastný dôchodok.
- V skutočnosti však prvý pilier funguje úplne inak.
- Peniaze z dnešných odvodov okamžite financujú dôchodky súčasných seniorov, pre tých budúcich budú chýbať.
Dôchodkový vek sa mení a bude sa meniť ďalej
Od roku 2025 platí na Slovensku nový mechanizmus stanovovania dôchodkového veku. Je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Vek odchodu do dôchodku sa bude pravidelne aktualizovať s päťročným predstihom.
Pre ročník 1967 to znamená konkrétne, že dôchodkový vek je stanovený na 64 rokov a jeden mesiac.
Pre mladšie ročníky táto hranica porastie spolu s tým, ako sa bude predlžovať dĺžka života. Systém tak automaticky reaguje na demografickú realitu. Čím dlhšie ľudia žijú, tým neskôr získajú nárok na dôchodok od štátu.
Dôchodkový vek sa opäť prepočíta. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
Kde Slovensko stojí v medzinárodnom porovnaní
Medzinárodné hodnotenia slovenského dôchodkového systému nie sú lichotivé. Podľa Indexu udržateľnosti dôchodkov (PSI), ktorý pravidelne zverejňuje skupina Allianz v rámci štúdie Global Pension Atlas, patrí Slovensko medzi krajiny s najmenej udržateľným dôchodkovým systémom na svete.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú krajiny ako Austrália, Švédsko, Nórsko či Holandsko. Teda štáty s rozvinutým kapitalizačným pilierom, kde si ľudia sporí na vlastné dôchodky popri štátnom systéme.
„Čím má krajina zdravšie verejné financie a lepšiu demografickú štruktúru populácie, tým sa v rebríčku umiestnila vyššie.
Dôležitým faktorom udržateľnosti je aj podiel sporivých pilierov na celkovom dôchodku,” uviedol Miroslav Kotov z Allianz – Slovenská d.s.s.
