- Na Slovensko sa dostalo 65 kg klobásy s nadlimitným olovom.
- Riziková šarža má označenie L 0606251 a spotrebu do 27.9.2025.
- Obchody vyzývajú zákazníkov, aby klobásu vrátili a nekonzumovali.
Státní veterinární správa (SVS) varovala pred mysliveckou klobásou s nadlimitným obsahom olova od výrobcu KMOTR – Masna Kroměříž. Riziková šarža L 0606251 vznikla 6. júna 2025 a mala celkový objem vyše 218 kilogramov. Z tohto množstva putovalo približne 65 kilogramov aj na Slovensko.
Kontrolóri SVS odobrali vzorku v českej prevádzke MAKRO vo Veľkej Bystřici. Laboratórna analýza potvrdila, že obsah olova prekročil povolené limity. Podľa odborníkov môže pravidelná konzumácia takéhoto mäsa spôsobiť vážne zdravotné riziko.
-
Názov: Myslivecká klobása, fermentovaný mäsový výrobok
-
Výrobca: KMOTR – Masna Kroměříž a.s.
-
Šarža: L 0606251
-
Balenie: 180 g
-
EAN: 8594007485134
-
Dátum spotreby: od 4. 9. do 27. 9. 2025
Výrobok sa dostal do viacerých českých predajní a na Slovensku ho ponúkali obchodné siete, ktoré už začali sťahovať klobásu z pultov. Slováci si klobásu mohli zakúpiť napríklad v reťazci Tesco.
Čo robiť, ak máte výrobok doma
Obchody vyzývajú zákazníkov, aby klobásu nekonzumovali a vrátili ju na miesto nákupu. Po predložení pokladničného bloku dostanú späť plnú cenu výrobku. Predajcovia sa zákazníkom ospravedlnili a prisľúbili, že problémovú šaržu stiahnu z obehu.
SVS zároveň zdôraznila, že ide iba o jednu konkrétnu šaržu a ďalšie výrobky značky KMOTR nepredstavujú riziko. Olovo sa v tele hromadí a pri dlhodobom príjme môže poškodiť zdravie, preto úrady apelujú na opatrnosť.
Spotrebitelia by si mali skontrolovať etikety a vyhnúť sa konzumácii klobásy s označením L 0606251.
Olovo v jedle
Olovo sa do ľudského tela dostáva najčastejšie cez jedlo a vodu, no človek sa mu môže vystaviť aj pri práci, koníčkoch či v prostredí so znečistenou pôdou a vzduchom.
V potravinách sa olovo objavuje z viacerých zdrojov. Do ovzdušia ho uvoľňuje priemysel a výfukové plyny, následne sa usádza v pôde. Poľnohospodárske plodiny tak dokážu olovo absorbovať alebo sa na ne usadia jeho čiastočky. Rizikové sú najmä miesta, kde sa kedysi skladovala munícia, používali pesticídy či priemyselné hnojivá, alebo kde sa nachádzajú nánosy zo splaškových kalov. Ak sa v takomto prostredí pasie dobytok, aj mäso či mlieko môžu niesť stopy tohto kovu.
Ďalším zdrojom je voda. Olovo sa do nej dostáva z priemyselných odpadov či zrážkami zo znečistenej atmosféry. Niektoré oblasti majú problém aj s rybárskymi závažiami, ktoré znečisťujú rieky a jazerá. Ryby a iné vodné živočíchy v kontaminovaných vodách hromadia olovo vo svojich telách a človek ho potom prijíma ich konzumáciou. Najväčšie riziko v pitnej vode predstavujú staré olovené potrubia a súčiastky s obsahom tohto kovu.
Kontaminácia hrozí aj pri spracovaní a balení potravín. Problémom sú zariadenia, ktoré obsahujú časti zo spájkovaného olova alebo staré nátery. V baliarenskom priemysle predstavujú riziko konzervy spájané olovenými spájkami, ale aj farebné obaly, plastové tašky, kartóny s olovnatými farbivami, fólie na fľašiach vína, keramika, olovnaté sklo či kovové nádoby vyrobené z nevhodných materiálov.
