- Štrukturálna mobilita na Slovensku je najnižšia v EÚ, len 3,8 %.
- Školenia sú žiadané u 82 % zamestnancov, no poskytované len 36 %.
- Viac než 90 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť, európsky priemer je 60 %.
Slovensko čelí výzvam na trhu práce, ktoré súvisia s nízkou mobilitou pracovnej sily. Miera nezamestnanosti na Slovensku sa už dlhšie obdobie drží na nízkych hodnotách, priemerné čísla však nevystihujú situáciu vo všetkých regiónoch.
Kým v Bratislavskom kraji je nezamestnanosť len niečo vyše 3 %, v Prešovskom kraji presahuje 8 %. Podľa odborníkov z personálnej agentúry Grafton by riešením mohla byť väčšia mobilita pracovnej sily.
„Mobilita pracovnej sily patrí ku kľúčovým faktorom pružnosti pracovného trhu a tým aj úspešnosti ekonomiky. Či už ide o štrukturálnu mobilitu, teda presúvanie pracovníkov medzi rôznymi typmi zamestnania či odvetviami, alebo geografickú, to znamená migráciu medzi regiónmi. Slovensko pritom v oboch spomínaných typoch mobility pracovnej sily zaostáva za vyspelými krajinami,” hovorí Jitka Kouba, riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.
Podľa Inštitútu finančnej politiky je štrukturálna mobilita na Slovensku najnižšia v EÚ, pričom len 3,8 % ľudí zmenilo svoj pracovný status v roku 2023. Nízka mobilita je spôsobená aj nedostatočným celoživotným vzdelávaním a neochotou zamestnávateľov investovať do zaškolenia.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Zamestnanci sa chcú vzdelávať
„Školenia a kurzy sú žiadané u 82 % zamestnancov, no zamestnávatelia ich poskytujú len 36 % pracovníkov,” dodáva Kouba. Geografická mobilita je obmedzená nedostupnosťou bývania. Slováci sa za prácou sťahujú menej než v iných krajinách EÚ.
„Naša nedávna anketa napríklad ukázala, že len 28 % Slovákov by nebolo ochotných sa za prácou presťahovať. 33 % respondentov by za zaujímavou pracovnou ponukou odišlo bez váhania, 40 % by situáciu zvážilo podľa konkrétnej ponuky a okolností. Okrem atribútov práce samotnej, ako je výška mzdy alebo atraktívne benefity, je v tomto prípade rozhodujúcim faktorom tiež možnosť bývania,” hovorí Jitka Kouba.
Pre Slovákov je typické „bývanie vo vlastnom” – viac než 90 % ľudí u nás vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Európsky priemer je pritom menej než 60 %. Najmenej ľudí je takto zviazaných s nehnuteľnosťou vo vyspelých krajinách ako je Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko či Dánsko.
K tradičnej snahe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, sa na Slovensku pridáva aj nedostupnosť nájomného bývania a vysoké ceny nehnuteľností v lokalitách s najnižšou nezamestnanosťou a najväčším dopytom po pracovnej sile.
